recenzia – Nevráť sa

0
174
Nevráť sa

Eva Schwebel – Nevráť sa, Fragmenty zo života

Predtým, ako som začala čítať tento titul, tak som vôbec nepoznala pani autorku. Nikdy som sa nestretla s jej menom, rovnako, ako som nepoznala jej životné cesty. Zaujala ma však anotácia a téma, ktorá mala otvárať problematiku detí rodičov, ktorí prežili koncentračné tábory. Jedným z takýchto detí bola aj Eva, ktorá sa narodila a vyrastala na území Slovenska. Všetko sa však zmenilo pri návšteve Francúzska 68. roku, kedy sa domov už nevrátila. Pri telefonáte jej matka povedala: Nevráť sa. A ona sa už naozaj nevrátila. Začala nový život v cudzej zemi bez rodiny.

V danej knižke sa vracia k určitým fragmentom zo svojho života. Spomína na detstvo, na svojich rodičov a najmä na vzťahy, ktoré boli v mnohých ohľadoch problematické. Vracia sa taktiež do dospievania a do začiatku života v cudzine. Neopomína ani svoje študijné a kariérne postupy, či jej osobný život – zakladanie rodiny, tragédie, ktoré ju postretli, ale i šťastné okamihy.

Môžem povedať, že ma táto kniha niečím veľmi očarila, no v niektorých veciach i sklamala. Milo som bola prekvapená úprimnosťou a citom, ktorý sa tiahol celým rozprávaním.

nevráť sa

„Od piatich alebo šiestich rokov si mi začala podprahovo podsúvať, ako sa do teba neviem vcítiť, ako nemám pochopenie pre tvoje trápenia, ako ti nerozumiem. Táto hrozná výčitka vytvorila v mojej detskej duši neutíchajúci pocit viny. Stále ma mučila otázka, prečo nespĺňam tvoje očakávania. Následkom boli samota a utrpenie (s. 56).“

Eve Schwebel sa podarilo vtiahnuť ma do jej života a najmä zaujímať sa o jednotlivé ľudské príbehy, ktoré ovplyvnili aj ten jej. V podstate som bola zvedavá na všetko. Ako žila, prečo sa tak a tak rozhodla, kto ju obklopoval, čo ju posúvalo po určitých životných sklamaniach, ako prežívala smútok … Avšak tým, že kniha obsahuje len fragmenty, mnohé veci pre mňa zostali nedopovedané, poprípade nešli do takej hĺbky, ako som si myslela, že pôjdu. Niekto môže povedať, že nič to nemení na hĺbke samotnej výpovede, aj keď je to útla kniha. Autorka však mala časti, ktoré boli dojemné, zaujímavé a čitateľ by sa určite rád dozvedel aj viac. Takže pre mňa osobne je škoda, že sa nejedná o dlhšie rozprávanie, ktoré by sa jednotlivými životnými okamihmi a vzťahovými peripetiami zaoberalo viac.

 „Bola som osamelé dieťa, preťažené a ustráchané. Trávila som viac času s dospelými ako s deťmi. Často sme jedávali u tvojich známych, tvoje priateľky ma zbožňovali. Vtedy si ma prekvapovala svojou vtipnosťou a duchaplnosťou, zatiaľ čo keď sme osameli, bývala si prísna a požadovačná. Naháňala si mi strach, mami. Musela som sa na teba hnevať, bol to hnev potláčaný, zakázaný. Taký, ktorý je obzvlášť škodlivý na žalúdok a črevá. A ako jedináčik, bez kamarátok, som sa nemala komu so svojím trápením zdôveriť (s. 56-57).“

Nevráť sa

Kniha bola postavená na téme holokaustu a vplyvu holokaustu na prvú generáciu detí. Autorka jasne vyjadrila, ktoré problémy sa vyskytli i u nej doma a že aj v dospelosti trpela. Ťažko sa mi však posudzuje, či atraktívnosť témy bola aj plne využitá. Opäť som tu videla jasné náčrty, ktorým keby sa venuje autorka rozsiahlejšie, tak by poskytli čitateľovi hlbší prehľad nad samotným prežívaním a ťažkosťami, ktoré jasne vyplývali z následkov holokaustu.

Knižka bola pre mňa na jednej strane fascinujúca. Zaujímala som sa o život Evy Schwebel, no je mi ľúto, že pre mňa ten potenciál knihy nebol úplne využitý. Je mi ľúto, že išlo len o fragmenty, lebo tým nebolo všetko dorozprávané. Knižku vám však odporúčam najmä vtedy, ak sa radi zahĺbite do životných príbehov.

 

Moje hodnotenie

3.5/5

Autor: Eva Schwebel

Názov: Nevráť sa, Fragmenty zo života

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvok je citovaný z knihy Nevráť sa – strana: 56, 57.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu