Dani Pettreyová – Neúprosná hlbočina
Konečne som do rúk vzala druhý diel Strážcov pobrežia a opäť sa zahĺbila do príbehov Dani Pettrey. Možno som sa trošku na začiatku obávala, no napokon môžem skonštatovať, že táto časť bola pre mňa lepšia ako Vražedný príliv a oveľa viac som si užila príbeh i postavy.
„Poznajú sily a nástrahy oceánu.
Ale keď sa priblížia k smrteľnej pravde…
pod povrchom na nich číha ešte
väčšie nebezpečenstvo.“
Dani Pettrey zavedie svojich čitateľov na ropnú plošinu, kde sa stalo nešťastie. Jeden z pracovníkov zahynul počas toho, ako si išiel zapáliť. Idú to prešetriť vyšetrovatelia pobrežnej stráže Rissi Dawsonová a Mason Rogers, avšak osud im prinesie ešte do nezačatého prípadu komplikácie, pri ktorých zahynie ďalší človek. Stojí pred nimi mnoho otázok, no na nájdenie ich odpovedí, budú potrebovať celý svoj tím. Na ropnej plošine kolujú legendy o kliatbe a prichádza k ďalším nebezpečenstvám. Dvaja mŕtvi nemusia byť konečné číslo a na zoznam sa môžu dostať aj Rissi s Masonom. Kto za tým všetkým stojí? Sú to aktivisti, či niekto z vlastnej posádky?
Okrem kriminálneho prípadu nemôže pri autorkinej tvorbe chýbať ani vzťahová linka, ktorá v sebe zahŕňa nielen romantické prvky, ale i presahy do minulosti hrdinov, či vypäté momenty.
I keď v tomto momente som veľmi spokojná s knihou, tak na začiatku to tak úplne nebolo. Totižto, autorka automaticky hodí čitateľa do aktívneho deja a nepára sa s ním a naservíruje mu „milión“ postáv. Tým pádom som na začiatku mala trošku chaos v menách, samotná akcia mi nevadila, práve naopak, hneď to nakoplo dej a počas celej knihy sa tam neocitli momenty, ktoré by ho nejak retardovali a už vôbec nemôžem povedať, že by som sa nudila. Ten mierny chaos trošku pokazil prvotné dojmy, no časom sa to zlepšilo.
Druhá vec, ktorá ma mierne vytáčala bola Rissi. Na začiatku mi táto postava úplne nesadla a musela som si k nej nájsť cestu. Nemôžem povedať, že by sa stala mojou obľúbenkyňou knihy (tou sa stal niekto iný), no postupne som si ju obľubovala. Čo mi na nej prvotne vadilo? Veľakrát tam bolo jej zmýšľanie prevedené akoby sa jednalo o 16ročné dievča. Pritom, čo sa týka profesie, ktorú vykonávala a aj na základe určitého vystupovania, to bola v mnohých stránkach vyspelá a sebestačná žena. Preto ma nebavili opisy toho, ako pocítila jeho dotyk a celá sa zachvela…dostala sa z toho do tranzu… Áno, bola zaľúbená, ale podľa mňa to autorka niektorými časťami jej zamýšľania sa prehnala. Druhá vec pri nej bola určité naťahovanie času pri riešení vzťahu s istým hrdinom. Nepochopila som, prečo ho tým časom trápila. A napokon posledné (a prejdem na klady). Toto som si všimla pri autorke už aj predtým a strašne to lezie na nervy- keď opisuje to, ako každý vonia (aj pri momentoch, kedy z človeka cítiť pot). Príde mi to smiešne a divné 😀 .
Na druhej strane Rissi predstavuje hrdinku i sympatickú, pretože má dobré srdce. Autorka v titule odkrýva aj predchádzajúci život Masona a Rissi, ktorí sa stretli v detskom domove a práve Rissi tu zažila hrozné veci. Táto vnútrovzťahová linka príbehu bola veľmi dobre zapracovaná a jasne poukázala na to, prečo sú Rissi i Mason takí, akí sú. Nebude prekvapením ani romantická linka, ktorá vznikne medzi týmito protagonistami, no nebudú jediní, u ktorých to bude iskriť… a to ma privádza k ďalším hrdinom a môžem povedať, že aj osobitnému prípadu vo veľkom prípade.
Predpokladám, že dané dvojice budú vystupovať v ďalších knihách, no už tu je pekne načrtnutý črtajúci sa vzťah, ktorý je veľmi opatrný a v podstate i nechcený. No bolo by veľkým prekvapením pri autorke, že by z toho nespravila lovestory happy end. Okrem tohto príjemného zaiskrenia je tu však i vyšetrovanie, ktoré úplne „osviežilo“ prebiehajúci prípad a čitateľa presunulo do inej trestnej činnosti a nechýbali ani napäté situácie. Ja som dokonca bola viac zvedavá na to, kto a z akých dôvodov bude vinníkom, pretože pri ropnej plošine sa dalo čo-to tušiť. No tu veľmi nie.
Tým sa dostávam k prípadu, na ktorom je postavená celá kniha. Samozrejme, že sa dá niečo dopredu predpokladať. U mňa sa vytvoril prvý predpoklad o tom, ktorý by mohol byť za niečo zodpovedný na 99. strane. Konkrétne pri tejto časti:
„Oni k nám neprechovávajú žiadnu úctu.“
„Väčšinu z nich tvoria morskí biológovia alebo iní vedci a nepochybne sa obávajú, aký môže mať Dauntless vplyv na životné prostredie,“ poznamenala Rissi. (str. 99)
Možno i vám tu hneď nabehne jedno meno…Celý prípad je však zamotanejší a vinníkov môže byť i viac. To však zistíte, ak si knihu prečítate. Mňa čo veľmi bavilo bol samotný priebeh vyšetrovania. Užívala som si vypočúvania, hľadanie dôkazov a napokon i samotné zatýkanie 😀 😀 . Pripomenulo mi to dosť jednu časť z Aljašskej odvahy, kde sa podobný prípad tiež riešil, no tam mali vinníci inú motiváciu a taktiež i to prostredie bolo úplne niečo iné. Sériu Aljašská odvaha vám to však môže pripomenúť i z iného dôvodu. Tým je, že práve Mason prišiel z Kodiaku a aspoň v jednej z viet bolo spomenuté meno rodiny, o ktorej Dani Pettrey napísala krásne krimi knihy. Postavou Masona si takto autorka prepojila dve série.
Určite ma tento druhý diel nadchol viac ako prvý. Po kriminálnej stránke boli oba dobré, no tu sa akoby autorka vrátila k tomu, ako vie pracovať s postavami, ako ich vyvíja, a to bolo v prípade prvej knihy horšie. Odporúčam vám ju, ak máte chuť na romantiku a aj na krimi, pretože v nej nájdete oboje.
recenzia na predchádzajúci diel:
Moje hodnotenie
4.5/5
Autor: Dani Pettreyová
Názov: Neúprosná hlbočina
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Neúprosná hlbočina: strany –prebal knihy, 99s.
