recenzia – Navždy

1
170

Maya Sinay – Navždy (1. diel Bielej série)

Funny, hlavná hrdinka prvej časti Bielej série, drží svoj život pevne v rukách. Zbožňuje basketbal, nedá dopustiť na kamaráta Denisa a vždy rada trávi svoj čas s milujúcou rodinu. S Denisom sa priatelí už niekoľko rokov a sú si ako súrodenci. Jeden z darov, ktorý od neho obdrží je lístok na tenisový zápas. Funny je vo vytržení, pretože hrá jej favorit. Všetko sa od okamihu zápasu zmení. Funny zažíva pocity bezradnosti a opustenosti. Musí sa naučiť opäť žiť, preto sa ešte viac ponára do hrania basketbalu. Keď to najmenej očakáva, stojí pred ňou možnosť zaľúbiť sa. Láska môže zmeniť jej život, no stojí to za to? Dostáva sa do kolotoču tréningov, turnajov, tajomstiev a výmyslov bulváru.

Biela séria pôsobí na prvý pohľad ako ľahké čítanie, ktoré má najmä zlepšiť náladu čitateľovi. Ja som Navždy čítala ešte v Španielsku na dovolenke, a do tohto prostredia sa ideálne kniha hodila. Musím však povedať, že som sa pri čítaní občas cítila ako na hojdačke. Prišli momenty, do ktorých som sa absolútne ponorila a vnímala som emóciu každou jednou bunkou, no boli aj situácie, v ktorých som nechápala hlavnú hrdinku a celé to len kazila. Pôjdem však poporiadku.

Prvým zaujímavým momentom v knihe pre mňa bolo prostredie, v ktorom sa hlavní protagonisti nachádzali. Funny bola profesionálna basketbalistka, Jakub tenista. Nestretávam sa so športovým pozadím v príbehoch, preto som to brala ako veľké plus. Popri športovom vyťažení knižných hrdinov mal čitateľ možnosť sledovať ich rodinné zázemie, zmeny v životoch, potkýnanie sa s problémami, citové výlevy a emocionálne zmeny. Veľmi zaujímavou a podnetnou postavou bol Denis, aj keď bol len vedľajším protagonistom. Jeho príbeh chytí za srdce nejedného čitateľa. Autorka jeho postavu veľmi dobre uchopila. Viac však prezradiť nemôžem.
Horšie to bolo s ostatnými postavami. Funny pôsobila niekedy detinsky, nuž nemala som pocit, že je vysokoškoláčka. Jakub pôsobil dospelejšie. Romantické momenty som niekedy vnímala ako pekné a dobre zapracované do deja, no boli aj momenty, kedy mi prišli „pritiahnuté za uši“.

„Potrebovala som vidieť Denisov úsmev, ktorý ma už roky uisťoval, že všetko bude dobré. Keď som počas zápasu potrebovala povzbudiť, hľadala som jeho úsmev v hľadisku. Vždy tam pre mňa bol. Pamätám si presne, kedy sa na mňa usmial po prvýkrát (s. 19).“

Čo sa týka príbehu, tak autorka to poňala optimisticky. Až na samotný začiatok príbehu, recipient je vnorený do príjemného stupňovania deju. Nebudem klamať, záver pre vás nebude prekvapením, je jasne predvídateľným, ale ide skôr o to postupné napredovanie, ako o samotný záver. I v tejto žánrovej kategórii sú lepšie i horšie knihy. Navždy vnímam niekde v strede. Titul mal pozitívne prvky, no i tie na ktorých by sa dalo ešte popracovať. Najmä prácu s postavami by bolo dobré ešte vylepšiť. Som zvedavá na ďalšie pokračovanie s novými postavami. Verím tomu, že autorka vytiahne ešte zaujímavé a podnetné témy.

„Stislo mi srdce a pocítila som, že vynechalo jeden úder. Ale hlavne som primrzla pri pohľade na jeho telo. No mne už nič nepomôže, to bolo isté. Strapatý účes. Prekrásne zelené oči.  Tie jeho pery. Pohľad mi zastal na jeho hrudi. Zatúžila som sa ho dotknúť. Začervenala som sa a dúfala som, že Jakub nemá nadprirodzenú schopnosť čítať myšlienky. Aj keď to, ako som na neho hľadela, mu muselo prezradiť všetko (s. 125).“

Moje hodnotenie

2.5/5

Za poskytnutie knihy ďakujem autorke. Môžete ju navštíviť na jej web stránke.

Moje ostatné recenzie na jednotlivé časti série:
Navždy
Jedného dňa
Veriť

Autor: Maya Sinay
Názov: Navždy
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Navždy, strany:19, 125.

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu