recenzia – Na ostrie argumentu

0
170

G. K. Chesterton – Na ostrie argumentu

Sú knihy, na ktoré sa veľmi ťažko píše názor/recenzia. Jednou z nich je jednoznačne aj titul od G.K. Chestertona Na ostrie argumentu. Je to kniha, pri ktorej zohráva určitú úlohu už to, či ste sa už stretli s prácami tohto autora, či sympatizujete s jeho názormi a najmä to, do akej hĺbky mu veríte. Ja osobne som čítala len jeho beletriu, konkrétne – Detektívne prípady otca Browna. Tie ma až tak nezaujali, oproti tomu jeho apologetické eseje vo mne zanechali lepší pocit.

Knižku Na ostrie argumentu oživilo pre slovenských čitateľov vydavateľstvo Zabudnuté knihy, ktoré sa snaží nanovo oživovať jednotlivé mená svetového i nášho domáceho prostredia. O Chestertonovi sa vydavateľstvo vyjadruje takto:

 „G.K.Chesterton je považovaný za jedného z najväčších spisovateľov a filozofov začiatku 20.storočia. Okrem detektívok s postavou svojrázneho kňaza otca Browna napísal prvý filozofický thriller, niekoľko výnimočných životopisov, fantastické príbehy z alternatívnych dejín, ako aj básne, ktoré sú dodnes považované za neprekonateľné.

Okrem toho bol človekom, ktorý inšpiroval a nadchol výnimočných ľudí ako napríklad Mahatma Gandhi, Jorge Luis Borges a C.S.Lewis. Jeho veľkým obdivovateľom bol aj Karel Čapek. Neil Gaiman a Terry Pratchett mu venovali knihu „Dobré znamenia“ so slovami: „Mužovi, ktorý vedel, čo sa vlastne na svete deje.“

C.S. Lewis patrí k mojim obľúbeným autorom a preto ma Chesterton lákal už aj predtým a aj preto som siahla po otcovi Brownovi. Vždy je fascinujúce zisťovať o svojich obľúbených autoroch, z čoho čerpali pri svojej tvorbe a kto ich ovplyvnil a motivoval. Na ostrie argumentov sa ku mne dostalo dvojako. Najprv mi ju poslalo vydavateľstvo a následne som ju dostala aj v papierovej verzii od kamaráta. No a keď som ju už mala v papierovej, tak nič nebránilo tomu, aby zažiarili aj zvýrazňovače 😀 . V niektorých momentoch som si musela zvýrazniť i celé strany, keď ma jednotlivé myšlienky tak rázne zaujali. Našli sa však aj momenty, kedy sa mi text zdal zdĺhavý a nezaujal ma až do takej miery. Samotný štýl autora je i v dnešnej dobe svieži a v niektorých momentoch ostrý či ironický. Chesterton svoje presvedčenie bráni neraz ostro, no vždy i s dávkou slušnosti. Troška mi bolo ľúto určitej jednostrannosti pri jednotlivých apologetických odpovediach. Chápem, že ten, kto by sa napríklad viac zaujímal o polemiku medzi autorom a Blatchfordom, tak by hľadal obšírnejšie zdroje a  tento titul môže byť pre neho len takým „štartovacím“. Mne však chýbala celá tá protistrana. Brala som, že sú uvedené jednotlivé postoje, ktoré zastával Blatchford a oproti nim stojí vyjadrenie protistrany, ale tým, že som nepoznala detaily, vytváralo to vo mne mierny chaos.

 

„Staré obmedzenie znamenalo, že o náboženstve mohli rozprávať len pravoverní. Moderná sloboda znamená, že o ňom nemôže rozprávať nikto.“ (str. 54, Poznámky o dôležitosti ortodoxie)

Kvôli tomu som napokon lepšie po čitateľskej stránky prijala časti: Heretici a Studňa a plytčiny: mojich šesť obrátení. Práve tu sa vyskytli časti, kedy som si celé strany musela zvýrazniť a boli pre mňa veľkým prínosom. Verím tomu, že by zaujali a určite sú o nich presvedčení i iní čitatelia. Sú to texty, ku ktorým sa určite ešte niekedy vrátim, pretože ich história, súčasnosť a nadčasovosť z nich „srší“. Myslím si, že viacerí obdivovatelia Chestertona by povedali, že celý jeho život, myšlienky a tvorba vysielajú určitú nadčasovosť. Nie je to osobnosť – či už po literárnej, alebo apologetickej stránke, ktorú by sme mali „pochovávať“ ako autora, ktorého tvorba už nemá čo povedať. Práveže má. A táto uzulinká knižka, ktorá má len niečo cez sto strán je toho dôkazom. Čo potom všetky jeho texty? Zároveň je obrazom i jeho vlastného rojčenia, prijímania svojej doby, analyzovania minulosti a pohľadu do budúcnosti.

„Množstvo normálnych ľudí sa už sobáši s myšlienkou, že sa možno rozvedú. V tej chvíli, ako sa myšlienka objaví, celá koncepcia starého protestantského kompromisu mizne. Úprimný a nevinný viktorián by si nikdy nebral ženu s vedomím, že sa s ňou možno raz rozvedie. To by si už rovno mohol brať ženu s vedomím, že ju raz možno zavraždí.“ (str. 105, Kapitulácia v otázke sexu)

Nevravím, že každému musí sadnúť štýl autora, možno sa mu ani nebude páčiť všetko, na čo naráža a akú pravdu on prezentuje. Je to však kniha, ktorú stojí za to prečítať z hľadiska vlastného zamyslenia sa nad jednotlivými aspektmi života. Treba dať tomu šancu, i keď nie vždy ide o ľahký štýl textu a možno sa občas sami stratíte v jednotlivých myšlienkach. Ja vám ju odporúčam, ak sa na život chcete pozrieť i s duchovnej stránky a hľadať argumenty na to, že takýto pohľad je i pre spoločnosť nutný. Nielen pre jednotlivca.

„To, čo sa zvyklo nazývať slobodným myslením, nakoniec ohrozuje všetko, čo je slobodné. Popiera osobnú slobodu, lebo popiera slobodnú vôľu a ľudskú silu výberu.“ (str. 118, Návrat náboženstva)

Za elektronickú verziu knižky veľmi pekne ďakujem vydavateľstvu Zabudnuté knihy.

Knižku si môžete kúpiť na týchto miestach .

 

Moje hodnotenie

4/5

Autor: G. K. Chesterton

Názov: Na ostrie argumentu, apologetické eseje

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Na ostrie argumentu: strany –54, 105, 118 .

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu