Recenzia – Môj posledný výdych

0
155

Paul Kalanithi – Môj posledný výdych

„Volanie chrániť život, a to nielen holý život, ale aj identitu inej ľudskej bytosti, ba dovolím si povedať ľudskú dušu, bolo jednoznačne posvätné.“ (str. 133)

Môj posledný výdych je knižka, okolo ktorej sa dá ľahko prejsť, pretože jemná a jednoduchá obálka nepadne hneď do očí. Keď však príbeh začnete čítať, tak pochopíte, že jednoduchosť je práve to, čo je na nej najkrajšie. Vnútri knižka skrýva veľmi dojemný príbeh, ktorý je tak silný, že by prevalcoval každú jednu obálku a tým sa vytvára určitý kontrast. Jemnosť spojená so silou smrti. Pokojné plynutie príbehu s rýchlosťou umierania. Svetlo-tma.

Paul Kalanithi sa rozhodol ešte pred smrťou vyrozprávať svoj príbeh prostredníctvom slov. I keď knižku už nemohol úplne dokončiť kvôli bolestiam, i tak v nej zachytil absolútnu silu svedectva, ktoré je inšpiratívne nielen pre ľudí s rakovinou, ale i pre tých, ktorí sú zdraví. Niekoľko rokov pomáhal práve chorým ako neurochirurg, až napokon aj on sa zo dňa na deň stal pacientom. Práve pred odovzdaním atestácie sa jeho lekárska služba nadobro skončila, no pomôcť chcel ďalej prostredníctvom literatúry. Predsalen, aj to bola jedna z jeho ciest v hľadaní odpovedí na filozofické otázky (štúdium literatúry ešte predtým, ako nastúpil na lekársku fakultu). Zomrel ešte pre svojou 40, keď jeho dcérka mala 8 mesiacov, no práve dva posledné roky jeho života boli veľmi intenzívne a to cítiť z jeho slov.

„Neurochirurgia si ma pritiahla aj vďaka tomu, že si nekompromisne vyžaduje dokonalosť. V duchu antického ideálu areté aj ja som veril, že cnosť vyžaduje morálnu, emocionálnu, mentálnu a fyzickú dokonalosť. Neurochirurgia v mojich očiach predstavovala tú najzložitejšiu a zároveň najpriamejšiu konfrontáciu so zmyslom života, identitou a smrťou. (str. 102-103)

Knižka Môj posledný výdych nie je oddychová kniha, pri ktorej sa dobre zasmejete. Je to knižka, ktorá ukazuje Zubatú každému jednému čitateľovi. Ukazuje smrť človeka, ktorý mal pred sebou skvelú kariéru a razom o ňu prišiel. Na druhej strane však pocítil veľmi silnú dávku lásku od svojej rodiny, ktorá pri ňom stála počas celej choroby. Vidíte pred svojimi očami chirurga, ktorý denne stál 12 hodín nad operáciami a zachraňoval ľudské životy a teraz on je ten, ktorého treba zachrániť. Ako budete listovať v knihe, tak pochopíte tohto lekára, pretože sa vám úplne a úprimne otvorí. Začne svojou mladosťou, svojimi víziami, snami až je z neho vážený lekár, no vo svojom vnútri stále ten istý 18 ročný chalan, ktorý mal veľkú túžbu ísť študovať a nevedel, čo najskôr. Aj pri jeho epilógu života sa vynára opäť tá otázka, čo skôr. Koľko mám času? Vždy ho v určitom pohľade fascinovala smrť, stretnutie s ňou, snažil sa ju pochopiť. Do akej miery ju napokon pochopil a čo všetko mu priniesla a vzala sa dozviete v jeho knižke.

„Toto povolanie som si zvolil čiastočne preto, aby som porozumel smrti – aby som ju odhalil, aby som ju ovládol, aby som sa jej pozrel priamo do očí bez toho, aby som mihol brvou. Neurochirurgia ma uchvátila predovšetkým z dvoch dôvodov. Po prvé spája mozog a vedomie, po druhé život a smrť. Dúfal som, že život strávený pohybom v priestore medzi týmito dvoma základnými protipólmi, mi poskytne nielen javisko pre akty milosrdenstva, ale zároveň ma aj povznesie na duchu – vzdiali ma od malicherného materializmu, od egocentrických triviálností, zavedie ma priamo tam, do srdca podstaty hmoty, ku skutočným rozhodnutiam o živote a smrti, skutočným strastiam….Musím v tom nájsť nejakú formu transcendentnosti, či nie?“ (str. 114)

Čo ma na knižke trochu sklamalo bolo niekoľko gramatických chýb. Viem, že niekto číta a ani si to nevšimne, no všímavejšiemu čitateľovi, to môže byť nepríjemné. A pri jednom momente som musela krútiť hlavou.  Také niečo by nemalo dávať von vydavateľstvo… Druhá vec, čo mne prišla už trochu zbytočná bol dodatok manželky, ktorý niektoré veci viac opakoval a ja osobne som to už v knihe nepotrebovala. Napriek tomu knihu hodnotím veľmi pozitívne. Je to krásny, smutný a inšpiratívny príbeh, ktorý je jednoznačne obohatením pre recipienta. Ak máte radi knihy podľa skutočných udalostí či vás láka čítať niečo z lekárskeho prostredia, určite titulu Môj posledný výdych dajte šancu. Neoľutujete.

Moje hodnotenie

4.5/5

Autor: Paul Kalanithi

Názov: Môj posledný výdych

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Môj posledný výdych – strany: 102,103, 114, 133.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu