Veronika Homolová Tóthová – Mama milovala Gabčíka
Zrejme nikomu sa nevyhlo meno slovenskej autorky Veroniky Homolovej Tóthovej. Do povedomia čitateľov sa dostala knihou Mengeleho dievča (odporúčam vám ju) a keď jej vyšiel druhý titul Mama milovala Gabčíka, tak okolo knihy nastal veľký šum. Všade som o knižke čítala, všade sa o nej hovorilo. Vtedy som sa vyhla tejto vlne, no pred pár týždňami sa mi knižka dostala do rúk a zalistovala som sa v nej. Napokon som sa rozhodla, že sa do nej pustím a úprimne som sa tešila. Nebolo to síce na spôsob Mengeleho dievčaťa, ale tiež tu zobrazovala II. svetovú vojnu z iného uhľa. Tento uhoľ v sebe zahŕňa životy obyčajných ľudí, kolaborantov, odboj a v neposlednom rade jednu udalosť – atentát na Heindricha, za ktorým stáli Jozef Gabčík a Jan Kubiš.
Primárne sa titul zaoberá dvoma menami: Jozef Gabčík a Anna Malinová. Autorka sa s týmito postavami trochu „zahrala“ a v historickom pozadí vytvorila romantickú linku. Jozef Gabčík je nám meno známe z dejepisu, no možno s menom Malinová sa stretnete prvý raz. Patrila k ženám, ktoré pomáhali parašutistom, ku ktorými patril Gabčík. Tieto ženy vojakom zabezpečovali nielen stravu, ale aj skrýš. Vystavovali sa obrovskému riziku, že smrť postihne nielen ich, ale aj celé ich rodiny. I tento aspekt v nájdete v tomto titule a je to veľmi emočne ťažký úsek na čítanie. Anna Malinová mala i dcéru, ktorá s autorkou spolupracovala na titule a ukazuje čitateľom ďalšie svedectvo ako „dieťa nepriateľa“. Kam umiestňovali takéto deti? A čo sa s nimi dialo po vojne?
„Väčšina z nich bola preč z domova viac ako rok. Aj Gabčík. Za ten čas boli v Poľsku, v Afrike, v Cudzineckej légii, na fronte vo Francúzsku. Vypočuli si, akí sú naivní blázni, keď si myslia, že bude vojna, a potom akí sú prekliati blázni, keď sa pre nich tá vojna začala. Bojovali, bránili sa, utekali, zbierali ranených a mŕtvych, často nemali čas sa zamyslieť nad tým, že ten, čo stál vedľa nich, už nežije. Jedna strela, jeden granát, jedna mína alebo o trocha menej šťastia, a už pre vás vojna neexistovala. A pritom ju vyjadrujete. Vy. Vaša smrť. Stalo sa z vás číslo v nepresnej charakteristike a prázdno v srdci tých, ktorí vás milovali.“ (str. 72-73)
Tak ako v prípade prvého titulu od autorky, tak aj v tomto prípade sa kniha čítala sama. Spisovateľka vie zaujať čitateľa od prvej strany až po poďakovanie. Je to čítanie, ktoré aj keď v sebe nesie faktografické údaje, tak máte pocit, že sledujete osudy ľudí a sledujete priamo ich vnútro, pričom na nich nahliadate ako na známe, blízke osoby. Mne vôbec nevadilo, že nešlo čisto o historickú knihu, alebo čisto beletriu z hlavy autorky. Toto spojenie historických faktov a vlastnej fantázie bolo tak vyvážené, že ste si zároveň užívali nové informácie, ako aj samotné emocionálne stavy hrdinov. Aj keď kniha reflektuje romantickejšie prvky, jednoznačne nejde o ľúbostný román. Prezentuje sa tu totižto láska, ktorá je krásna, no zároveň i veľmi bolestná. A tých bolestných momentov má knižka hneď niekoľko. Mňa napríklad veľmi zasiahlo vyvraždenie jednej obce, ktoré sa udialo len tak. Lebo niekto povedal…Zároveň sa ma dotklo, čo sa dialo s ľuďmi, ktorých chytili, za to že niekomu pomáhali. Sú to stovky smutných príbehov, ktoré vie Veronika Homolová Tóthová podať veľmi jemno, no zároveň sa z toho na recipienta vrhá množstvo smútku, zla, ničoty a nepochopenia.
Zaujímavý je aj pohľad dieťaťa, ktoré si síce nemôže všetko pamätať, no jednotlivé záblesky spomienok sa rokmi vynorili. Kde všade vyrastala a čo sa s ňou dialo počas vojny i po nej sa dozviete práve z knihy. A nebola jedinou, ktorú postihlo takéto detstvo. I keď tento príbeh je trošku v pozadí, i tak je veľmi zaujímavý a pre niekoho môže byť i nový.
„Láska sa nekončí smrťou milovanej osoby. Zostáva v našom srdci, aj keď máme pocit, že nám to srdce od žiaľu pukne.“ (str. 99-100)
„Pätnásťročný chlapec padol na zem tri kroky od svojho otca. Pred dopadom bol oveľa väčším mužom ako všetci tí kati, ktorí ho zavraždili. Farár Štemberka dal rozhrešenie každému z popravených.“ ( str. 271)
Kniha Mama milovala Gabčíka je fantasticky napísaná po historickej i príbehovej časti. Odkrýva množstvo udalostí z obdobia II. svetovej vojny, ako aj fotografie a dokumenty. Veronika Homolová Tóthova svojmu príbehu vdýchla život, ktorý za srdce chytí nejedného čitateľa. Okrem jednotlivých faktov, ktoré obohatia hlavu čitateľa, dušu obohatí emocionálny náboj príbehu. Ak sa chcete dať „rozbiť“ dobrou knihou, tak určite siahnite po tejto.
Moje hodnotenie
5/5
Autor: Veronika Homolová Tóthová
Názov: Mama milovala Gabčíka
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Mama milovala Gabčíka – strany: 72,73,99,100,271.
