recenzia – Malo to zmysel

0
119

David Menasche – Malo to zmysel

Po prečítaní knižky Môj posledný výdych, som siahla opäť po titule, ktorý zobrazuje skutočný príbeh. Určitým spôsobom som ich počas čítania začala porovnávať a aj kvôli tomu napokon knižka Malo to zmysel vyšla o niečo horšie. Dôvod sa dozviete práve v tejto recenzii.

Čitateľ sa spoznáva s autorom knihy Davidom, ktorý mal to šťastie, že našiel vo svojom živote poslanie a prácu zároveň, ktorá ho bavila a dávala mu zmysel života. Tou prácou bolo učiteľstvo na strednej škole. Mal manželku, prácu, poslanie a do toho prišla choroba. Smrteľná. Ako sa rozhodol bojovať so smrťou a čo si prial počas posledných mesiacov svojho života? Aká cesta stála pred ním a koľko polien sa mu hádzalo do cesty? Cesta utrpenia, ťažkých rozhodnutí, smútku, no aj priateľstiev a pocitu dobre odvedenej práce sa predostiera na stranách titulu Malo to zmysel.

„Študenti, ktorí mi predtým pripadali vzdialení a ľahostajní, diskutovali o Chaucerovi. Kládli mi otázky o písaní a literatúre, dokonca aj o mne. Hoci som sa musel ešte veľa, v ten deň som pochopil, že najväčšia moc pedagóga je tá, ktorú mu z vlastnej vôledajú študenti, nie tá, čo vyplýva z jeho postavenia.“ (str. 39)

Tento titul sa číta veľmi rýchlo a je to vďaka i rozdeleniu textu, no i pre ľahký štýl a veľmi dobre čitateľný štýl samotného autora. Ten pôsobí úprimne (najmä v tých častiach, ktoré sa týkajú jeho pedagogickej činnosti), no oproti knihe Môj posledný výdych sú tu momenty, ktoré by potrebovali ešte doplniť. Keby spomenutú knižku nečítam tesne pred touto, tak by mi to zrejme uniklo. David Menasche sa zameriava viac na profesijné pôsobenie, ktoré mu pomohlo v poslednom štádiu choroby. Urobil jeden experiment, čím sa mu splnil sen. Ten sa tiež dotýka jeho učenia a žiakov. Všetko, čo je v knihe by bolo akoby len o jeho roly učiteľa. Buď akoby nechcel o iných aspektoch vravieť, alebo naozaj bol zahľadený len na túto jednu cestu. Pritom samotný autor spomína na rozpad manželstva, no nejak citeľne do tejto témy nezasahuje. Taktiež konštatuje isté informácie o svojej rodine, no nejde do detailov ich pomoci…Preto ja z knižky pociťujem skôr to, že ho poznám len ako učiteľa, nie ako komplexnú osobnosť. A to je škoda. Keď sa zameriam na jeho učiteľskú rolu, tak istotne to, čo sa dočítate vnútri knihy, je veľmi inšpirujúce a motivujúce pre každého pedagóga. Mne sa to úžasne čítalo i pre dôvod, že David učil literatúru a tomu som sa na vysokej škole venovala. V tomto bode je knižka naozaj veľmi prínosná. Je obohatená aj o jednotlivé výpovede jeho žiakov – ich spomienky a názory na jeho učenie.

„Lekári si určite mysleli, že nažive ma udržiava liečba. Ja som to však vnímal inak. Jednotlivé dni som prežíval vďaka práci. Mojou životnou silou, dychom, krvou, čo mi prúdila v žilách, boli študenti. V škole som sa necítil chorý. Jednoducho som vyučoval. Rakovinu som mohol poraziť jedným spôsobom: nesmel som dopustiť, aby mi bránila robiť to, čo som mal tak veľmi rád.“ (str. 85)

Moje očakávania boli trošku rozdielne od toho, čo mi knižka ukázala. Samozrejme, že je prínosná a inšpirujúca, no čakala som niečo vnútornejšie, najmä čo sa týkalo jeho boja s chorobou. Tá tam figurovala, no miestami povrchne. No neviem. Je to ťažké vyjadriť, čo presne sa mi nepáčilo, najmä keď ide o skutočný príbeh. Necítila som však to vnútro človeka, určité pozvanie do jeho myšlienok a prežívania v tom čase. Nerozcítilo ma to ako Môj posledný výdych – pri ktorom som sa aj rozplakala.

„Šesť rokov som sa podroboval brutálnej liečbe rakoviny. Robil som to kvôli svojim najbližším, ktorí o mňa nechceli prísť. Nikdy som sa však nebál smrti, iba života bez zmyslu. Teraz sa mi zdalo, že choroba mi vzala úplne všetko: zdravie, dôstojnosť, nezávislosť, vzťah. A čo práca? Môžem ešte učiť? pýtam sa v duchu. Šoférovať som už nemohol. Nevidel som tak dobre, aby som mohol čítať. Ako som mohol byť učiteľom, akého vo mne videli študenti – a akým som túžil byť?“(str. 101-102)

Knižku vám odporúčam najmä ak hľadáte čítanie podľa skutočných udalostí, ak máte radi knihy, ktoré sú svojim obsahom inšpirujúce a motivujúce. A určite vám ju odporúčam aj pre pohľad pedagóga a zobrazenie edukačnej činnosti. Knižka sa číta rýchlo a dobre. I keď nesľubuje šťastný koniec, šťastných momentov je tam i napriek tomu niekoľko a preto si pri nej môžete aj dobre oddýchnuť.

Moje hodnotenie

3.5/5

 

Autor: David Menasche

Názov: Malo to zmysel

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Malo to zmysel – strany: 39, 85, 101, 102 .

 

 

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu