C. S. Lewis – Malakandra
„Láska k vedomostiam je akýmsi druhom šialenstva.“ (str. 77)
Pred rokom by som ani neuvažovala, že budem od Lewisa čítať Kozmickú trilógiu. Nalákal ma na ňu však jeden bravúrny životopis, ktorý predstavil aj jednotlivé diela a pohnútky, pre ktoré boli napísané. Úprimne ma to prekvapilo, čo všetko Lewis touto trilógiou chcel povedať a na tomto základe som sa rozhodla, že raz by som si to chcela prečítať. Tak som odbočila z komfortnej zóny jeho apologetických, morálnych a etických diel a vkročila do sveta sci-fi.
V Malakandre vystupuje málo postáv, no ich postavenie je v nich dôležité. Hlavný protagonista Ranson narazí pri svojich potulkách krajinou na dávneho spolužiaka. Ten býva ešte s jedným vedcom a práve na niečom spolu pracujú. Ranson je pozvaný k nim si posedieť, no razom sa budí v neznámom priestore. Pamätá si len, že mu dali niečo piť a že sa malátne snažil ich útokom brániť. Zisťuje, že je vo vesmíre a putuje na nejakú planétu. Má byť obetou pre jej obyvateľov, ktorý ho desia. Strach ho omráči a on uniká, aj keď nevie kam. Napokon spoznáva prírodu tohto nového miesta, ako aj tvory, ktoré na nej žijú. Zisťuje, že jeho prvotné myšlienky a názory neboli správne. Učí sa nový jazyk, ako aj fungovanie na novom mieste. Strašidelné predstavy o krvilačných mimozemšťanoch, ktoré prechovávali jednotliví autori na Zemi razom pôsobia pokrivene, ako celé ľudské tvorstvo Zeme.
„Nebol to len obyčajný prozaický strach, aký pociťuje muž vo vojne, ale ohlušujúci, zväzujúci strach, ktorý sa dal len ťažko izolovať od jeho celkového vzrušenia. Mal pocit, že sa nachádza v akomsi kľúčovom emocionálnom bode, z ktorého môže každú chvíľu prejsť buď do stavu prízračnej hrôzy, alebo do extázy radosti. Teraz s istotou vedel , že sa nenachádza v ponorke, pretože slabunké chvenie kovu okolo neho nemohlo vychádzať zo žiadneho kolesom poháňaného stroja. Možno loď, možno nejaká vzducholoď… ale všetky jeho súčasné telesné vnemy boli také nezvyčajné a podivné, že ich nevedel priradiť ku žiadnej predošlej skúsenosti. Znovu si zmätený sadol na posteľ a hľadel na tú obrovskú guľu za oknom.“ (str. 31)
Malakandra bolo iné sci-fi, na aké je dnešný recipient zvyknutý. Ja ho síce veľmi nečítam tento žáner, no niekoľko filmov som videla a zvyčajne ide len o vojny medzi jednotlivými planétami a ich obyvateľmi. Cítila som z nich len zlo a predstavu iných životov, s ktorou sa nestotožňujem. Zato Lewis ponúka niečo iné, i keď je to literatúra, ktorá je niekoľko desaťročí stará. Vyjadruje sa kriticky k jednotlivým názorom, ktoré v tej dobe boli šírené vo vedeckej sfére, je odmietavý aj v otázkach vivisekcie a hnusí sa mu zabíjanie. Nový svet, ktorý on objavuje nejde ľudí zabíjať, je inteligentný, no iným spôsobom, akým si myslia pozemšťania. Nemajú obrovitánske laboratória, v ktorých by robili pokusy, nepoužívajú najmodernejšie výdobytky, ktoré by predstihli tie naše…sú dopredu, no v niečom inom. V uvažovaní. I keď sa to môže javiť, že sú pozadu.
Z toho vyplýva, že autor je do veľkej miery v tomto titule zameraný na myšlienkové pochody jednotlivých protagonistov. Sú to názory a myšlienky, na ktoré by mal byť čitateľ sústredený, pretože práve toto je v popredí pred samotnou akciou. V knižke sa toho navonok veľa nestane, no treba cez to vnútro hrdinu prežívať všetko a vtedy si čitateľ uvedomí, že koľko veľa toho titul ponúka. Toto určité prežívanie spomalí čitateľa. Dá mu čas, aby sa ponoril do riadkov, do sveta a zastavil. Zamyslel sa možno nad svojimi predstavami, nad svojim konaním na vlastnej planéte. Pretože jedna z myšlienok predstavuje názor, že načo obsadzovať cudziu planétu, keď nikde „pozemský/pomarský/povenušovský“ život netrvá večne. Každá planéta prechádza procesom, až príde k jej samozničeniu. No a ako ľudia si tento koniec sami privádzame. Keby Lewis vtedy vedel, v roku 1938, že akým smerom sa pohneme po morálnej, etickej, enviromentálnej stránke… Keby aj ideme na ďalšiu planétu žiť, pri našej sprostosti by vydržala tak, ako terajšia Zem.
„Naraz sa zdalo, že svetlá vesmíru zhasli. Akoby nejaký démon prešiel po tvári neba špinavou špongiou. Nádhera, v ktorej tak dlho žili, odrazu ustúpila fádnej, neveselej, žalostnej šedi.“ (str. 54)
Malakandra v sebe nesie istý druh čarovnosti, ktorý môže kvôli menšiemu aspektu akčnosti začať nudiť čitateľa, ALE iný čitateľ sa práve pre toto zaľúbi to samotného príbehu. Mne osobne sa knižku nechcelo dočítať z toho dôvodu, že Lewisove opisy prostredia, tvorov a konania na mňa zapôsobili veľmi živo a nechala som sa nimi unášať. Bolo to práve vďaka takejto pôvabnej čarovnosti, ktorú môžete ešte možno vidieť u Tolkiena. Máte pocit, akoby ste sa miestami ponárali do rozprávky, no zrazu si uvedomíte, o čom čítate a to vás vrhne do súčasného sveta.
´„Prečo ho zabili?“ spýtal sa.
„Oni nedokážu pochopiť, že hross môže byť hnau,“ povedal Ranson. „Hovoril som ti, že v našom svete je len jeden druh hnau. Mysleli si, že Hyoi je zviera. Ľudia zabíjajú zvieratá pre potešenie alebo zo strachu, alebo (tu zaváhal) preto, že sú hladní. Ale musím ti povedať pravdu, Whin. Oni by zabili aj hnau – a to splným vedomím, že je to hnau – keby si mysleli, že jeho smrť bude pre nich výhodná.“ ´(str. 118)
Z tejto recenzie je jasné, že vám Malakandru odporúčam. Je to v niečom ťažšie čítanie, no zároveň veľmi podnetné, obohacujúce a nadčasové. Ak aj neholdujete sci-fi, tak mi môžete veriť, že v tomto titule ide viac o myšlienku ako znázornenie. Je to literárne dielo postavené na hodnotách a na pozitivizme autora, ktorý ním v podstate šiel proti prúdu.
Moje hodnotenie
5/5
Autor: C. S. Lewis
Názov: Malakandra
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Malakandra – strany: 31,54,77,118.
