Dominika Sakmárová – Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre, Kórejské halušky
Po knihách Dominiky Sakmárovej som pokukovala dlhšie. Téma bola absolútne atraktívna, hlavne pre takú čitateľku ako ja, ktorú konkrétny kút Zeme vôbec neláka, no rada sa o ňom dozvie nové informácie. Nie však encyklopedicky, ale ľudsky, podľa osobnej skúsenosti, svojsky a reálne podané. A tak presne vyzerali knihy Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre a Kórejské halušky.
„Prečo čínština? Prečo práve Taiwan? Prečo Čína?
Úprimne povedané, nebol za tým nijaký vznešený zámer. Nevydala som sa ani na mystickú cestu za hľadaním pokoja, filozofiou feng-šuej alebo čajovými rituálmi. Práve naopak, naďalej veselo pijem Pigi čas. Dochutený sirupom.
Čínština mi jednoducho prišla do cesty, tvárila sa zaujímavo a komplikovane, a zahrala tak na moju citlivú strunku. Vraj jeden z najťažších jazykov na svete. Tak to uvidíme, kto z koho – povedala som si. Celé noci som teda presedela nad úlohami a diktátmi z čínštiny. Vlastne počas toho celého jedného roka si na slnko ani nespomínam. Do školy som chodievala ešte pred jeho východom, a vracala som sa až večer po zotmení (Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre, s. 9) .“
Dosť netypicky som začínala knihou, ktorá vyšla autorke ako druhá. A musím povedať, že si ma úplne získala. Kórejské halušky zobrazujú život celej Dominikinej rodiny v Kórei. Sú to veselé poviedky, pri ktorých niekedy nám Európanom zastane rozum. A nie je vždy veselé ako veselé, lebo takú zimu by som neviem ako dala, akú prežila slovenská rodina… Zaujímavý bol pre mňa aj škôlkarsky život. Zhodnotila by som to veľmi jednoducho: Som veľmi rada, že som zažila škôlku na Slovensku. Niečo som sa dozvedela aj o pokrme kimči, ktoré mi dovtedy nič nevravelo. Hodnotným však bolo aj obyčajné sledovanie správania domácich obyvateľov, na ktoré sa autorka upriamila. Kniha sa neupriamovala na atrakcie či vychýrené miesta Kórey, no na bežný život a určité nastavenie Kórejcov, ktoré je tak odlišné nám. Bolo fantastické sledovať úplne cudziu kultúru, hľadať v nej nejaký sedliacky rozum 😀 :D, nie vždy sa našiel. Celkovo celý titul bol pre mňa inšpirujúci, podnetný, zaujímavý a veľmi ťažko som púšťala knihu z rúk. Nemám tomu čo vytknúť.
„Tieto škôlky sú ale celé v kórejskej mierke – miniatúrne ako odmocnina slovenskej škôlky. Keďže sú súčasťou paneláka, celučká škôlka je vlastne jeden panelákový byt, v ktorom každá izba predstavuje jednu triedu. Také maličké sú. Keď idú deťúrence obedovať, rozložia si na zemi maličký stolík, pri ktorom sa najedia – sediac na zemi, pretože na stoličky by sa už sotva našlo miesto. Po obede stolček zas odložia, aby si mali kde rozložiť matrace na spanie. Každé dieťa si naučeným pohybom umne rozprestrie ten svoj, a po zobudení ho opäť zroluje a odloží. Na druhej strane, deti sa takto učia odkladať si po sebe všetky hračky. Keby nechali v triede neporiadok, jednoducho by sa nemali kam pohnúť (Kórejské halušky, s. 171).“
Ako druhé som čítala Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre. V tejto knihe čitatelia spoznávajú Čínu a Taiwan. Opäť je tu veľké množstvo zaujímavostí a kultúrnych rozdielností. Okrem samotného pobytu na týchto miestach, autorka hovorí aj o čase, kedy pozvala svojich východných kamarátov na Slovensko. Oproti Kórejským haluškám mi tento titul sadol menej. Asi ma viac zaujalo časové obdobie, kedy rozprávala o celej rodine, ako o školských časoch. Zároveň ma mierne iritovalo nesprávne používanie slova von za vonku. Kniha však ponúka množstvo zaujímavých informácií a zobrazuje život v týchto krajinách bez pozlátka.
Dominika Sakmárová píše úprimne, vtipne a jej knihy sa veľmi ľahko čítajú. Pre tých ako ja, ktorých tieto krajiny vôbec nelákajú ani na dovolenku, nie to pre dlhodobejšie žitie, je to práve vhodná literatúra, ktorá ich tam nielen prenesie, ale ukáže ich v negatívnom i pozitívnom obraze, tak ako to cítila Dominika Sakmárová. A nemusí sa ich noha dotknúť zeme ani jednej z krajiny.
Autorka na mňa pôsobí veľmi milo a určité jej vlastnosti a záľuby vycíti aj čitateľ pri jej knihách. Pre každého je určite zaujímavé to, že mala odvahu odcestovať do Ázie a naučiť sa ich jazyky, no odo mňa má plus aj za to slovenské. Málokto udržiava folklór a ešte s takou láskou.
Moje hodnotenie
Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre
4/5
Kórejské halušky
5/5
Autor: Dominika Sakmárová
Názov: Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre, Kórejské halušky
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z kníh Mačací kožuch a ťava pri Čínskom múre, s. 9, Kórejské halušky, s. 171.
