recenzia – Ľúbostné listy z Montmartre

1
405

Nicolas Barreau – Ľúbostné listy z Montmartre

Nicolas Barreau pre mňa nie je neznámy autor. Stretla som sa s jeho tvorbou pri titule Úsmev ženy, ktorým si získal moje srdiečko. Išlo o veľmi príjemný, oddychový román s dávkou romantiky a troškou gýčoviny (aj také niekedy treba). Oproti tomu Ľúbostné listy z Montmartre v sebe nesú ťaživú tému smrti.

Hlavný protagonista Julien sa nedokáže vyrovnať so smrťou svojej milovanej ženy Hélène. Odišla príliš skoro a nechala po sebe zúboženého muža s malým chlapčekom. Celé okolie sa snaží dohovoriť Julienovi, ale jeho srdce mu nedovoľuje posunúť sa v živote ďalej. Stojí pred ním ešte jedna úloha – sľub, ktorý dal Hélène. Musí jej písať listy, ktoré ho majú podľa nej opätovne vrátiť do života. Julien tieto listy začne písať, keď mu zrazu začnú miznúť z tajného miesta a namiesto nich sa tam objavujú predmety, ktoré majú pre neho symbolický význam. Kto ich tam však vkladá a berie jeho listy? Je to jeho susedka? Kamenárka z cintorína? Vydavateľ, ktorý ho potrebuje naštartovať pri písaní knihy? Dobrý priateľ, ktorý nechce, aby sa z neho stala troska? Nejaká vdova, ktorej sa zapáčil? Pred Julienom stojí výzva, ktorá mu môže vniesť do života novú nádej a lásku.

„Keď som o čosi neskôr pomaly kráčal ulicou, v ktorej sa nachádza Le Consulat, videl som ju sedieť na slnku. Vtipkovala s mladým mužom. Prešiel som popri nej, bez toho, aby ma spozorovala, a premýšľal o tom, aký nevyspytateľný je kruh života, v ktorom sa všetko opakuje a všetko je navzájom pospájané. Vlastne som nebol človek, ktorý veril na znamenia, ale v tento deň by aj neveriaci Tomáš uveril vo vzkriesenie.
Áno, bola to pravda, nemohol som vedieť, či ten kamienok v tvare srdca, ktorý som mal vo vrecku nohavíc, bol naozaj znamením, no veril som v to, ako verí vtáčik ešte pred brieždením, že slnko nakoniec vyjde a veselo si preto spieva.
Stretnutie s červenovlasou študentkou mi vnuklo nápad. Keď som sa vrátil domov, podišiel som ku knižnici a vyhľadal báseň od Jacquesa Préverta. A potom som si sadol k stolu a napísal som Hélène ďalší list (s. 123).“

Pri tejto knižke sa mi čítanie rozbiehalo veľmi pomaly. Celé mi to pripadalo rozťahané a mdlé, čo spôsobil najmä Julien. K nemu som si dlhšie hľadala cestu, ale musím povedať, že som si ju napokon našla. Celkovo sa mi do toho ťažšie dostávalo zrejme preto, lebo Úsmev ženy bol iný. Pri ňom išlo o zábavu a romantiku, a tu prišla najprv rana smrti. Bolo veľmi zaujímavé sledovať hlavného protagonistu pri jeho prežívaní a ne/zmierovaní sa s danou situáciou. Celé to bolo vykreslené veľmi uveriteľne. Čitateľ skrz riadky cíti jeho zúfalstvo, beznádej, strach zo samotného života a to napokon vytvára atmosféru naozaj serióznej a precítenej literatúry.

Smrť ako ústrednú tému titulu za mňa Nicolas Barreau zvládol spracovať bravúrne. A pritom to nie je len ťažká literatúra, ale skrýva v sebe aj romantické momenty, ktoré sa poberajú popri dejovej linke najprv nenápadne, až napokon vygradujú v samotnom uvedomení si možnosti straty. U mňa jednoznačne malo na čítanie vplyv aj to, že počas čítania aj mne umierala blízka osoba. Preto môžem povedať, že som Julienove stavy úplne precítila a držala som mu palce v jeho ceste.

„Moja nadovšetko milovaná,
štrnásty máj bude mať odo dneška pre mňa už navždy mimoriadny význam. Lebo od tohto dňa, oddnes, opäť verím, že si stále so mnou, môj anjel, tak ako si mi to sľúbila, keď som ležal s horúčkou v posteli a snívalo sa mi o tebe. Nie si iba telo, ktoré sa rozpadá pomaly v zemi na cintoríne. Si niekde inde, ale si. To, že niekto zomrel, neznamená, že už ho vôbec niet (s. 124).“ 

Romantická linka vám ponúka oddychovejšiu časť knihy. Veľké prekvapenia sa síce neudejú, no celé to vplýva na čitateľa príjemným dojmom. Láska dodáva nádej nielen Julienovi, ale aj samotnému recipientovi. Netreba sa v tomto prípade báť témy smrti. Tá je správne vybalansovaná s príjemnými staťami, ktoré vás prevedú francúzskymi uličkami. Nechýbajú ani akcenty kultúry a literatúry.

Najprv som síce s príbehom bojovala…., no napokon som ho hltala. Odporúčam ho každému, kto má potrebu sa pri literatúre zamýšľať nad životnými otázkami, kto rád analyzuje, ale aj tomu, kto neohrdne romantikou.

Článok k titulu Úsmev ženy.

Moje hodnotenie

4/5

Autor: Nicolas Barreau
Názov: Ľúbostné listy z Montmartre
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Ľúbostné listy z Montmartre, strany: 123, 124.

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu