recenzia – Láska nemá vzorec

0
256

Silvia Demovičová – Láska nemá vzorec

K tejto knižke sa mi veľmi ťažko píše názor, pretože som sa na ňu veľmi tešila a vôbec som neočakávala, že ma nakoniec sklame. Poďme však krok za krokom.

Príbeh je o stredoškoláčke Nine, ktorá žije s mamou a nepočujúcou sestrou. Prijali ju na gymnázium, kde sa spoznali jej rodičia a zaľúbili sa do seba. Tajne dúfa, že takýto scenár tam čaká aj na ňu. Nič však nepôjde tak hladko, dokonca ani jej chémia, ktorú miluje. Nakoniec má pocit, že je z nej obyčajná priemerná žiačka. Ani v láske to nemá ružové. Začne si písať s chalanom, ktorý sa jej páči, no má to svoje ALE. Akoby toho nebolo dosť, na gymnázium chodí aj jej sused Šimon, s ktorým sa už niekoľko rokov ani nezdraví. Šimon v sebe drží tajomstvo, na ktoré sa ho Nina bojí opýtať. Napokon sa však ľady prelomia… Nina na škole prežije pekné chvíle so svojimi spolužiakmi, no i vysmievanie a stratu sebavedomia pri učení. Stále však pred ňou stojí jeden veľký otáznik. Nájde svoju spriaznenú dušu na chodbách školy?

„Bozk neznamená automaticky lásku. Láska je, keď na niekoho myslím, keď ma niekto rozosmeje, keď ho nájdem vo veľkom dave, keď pred niekým nepotrebujem skrývať tajomstvá, keď môžem byť sama sebou, keď mi ústa melú a nedokážu sa zastaviť (s. 243).“

Začala by som tým, čo sa mi pri tejto knihe páčilo.

Prvú vec, ktorú hodnotím kladne je zakomponovanie určitých nástrah, ktoré číhajú na tínedžerov na internete. Cítila som z textu určitý apel, ktorý im vraví, aby si vždy overili s kým si naozaj píšu. Nina si na to nedala pozor a skončilo to pre ňu celkom zaujímavo, čo zároveň nadväzuje na ďalšie pozitívnu myšlienkovú črtu titulu. Sebavedomie. Práve pri tomto je veľmi pekne skomponovaná stať:

„Vždy som si myslela, že pekné dievčatá sú sebavedomé a nemusia si nič dokazovať. Teraz však viem, že existujú rôzne druhy neistôt. Sebavedomie nepramení z toho, ako vyzerám, ale z toho, ako veľmi si vážim samu seba (s. 169).“

Mladým čitateľkám to môže veľmi pomôcť, keďže sú ovplyvňované zo všetkých strán a málokedy majú pocit, že sú dosť dobré. A mnohé dievčatá si bohužiaľ prestávajú vážiť samé seba.

Ďalšia vec, ktorá pretrváva počas celého titulu je ľahkosť a svižnosť textu. Knižka sa číta naozaj rýchlo, nie je ani veľmi hrubá a môžem povedať, že je to naozaj oddychové čítanie, ktoré však rieši v primeranej miere aj ťažšie témy. Tieto témy však nepôsobia ťaživo na čitateľa. Je to „v správnej mierke“.

Do tretice vyberám ešte jedno pozitívum, ktorým sú vedľajšie postavy. Šimon je veľmi sympaticky spracovaný charakter, ktorý má svoje tajomstvá a tým upútava čitateľa. Tiež je to aj taký dobrák, ktorého by chcelo každé dievča, no túto tvár neukazuje až tak často. Druhou pre mňa zaujímavou postavou bola kamarátka Niny – veľmi cieľavedomé dievča, ktoré na sebe maká a ide úplne až na hrot svojich možností, až napokon príde veľký zlom. Práve pri nej by ma veľmi zaujímala dejová linka, ktorá by išla viac do hĺbky, keďže ten zlom môže dosť narušiť jej psychiku.

, „Obdivujem ťa za to,“ povie Šimon celkom tichučko.
„Za čo?“
„ Za to, že sa nehanbíš byť sama sebou. Aj ja som sa vždy dobre učil, aj teraz mám dobrý priemer, ale snažím sa to pred kamošmi zľahčovať. Málokedy priznám, že som sa učil do polnoci. Proste iba poviem, že som si to zapamätal alebo som mal pri odpovedi šťastie. Je dosť únavné neustále nosiť masku.“(s. 215)´

Napokon sa dostávam k aspektom, pre ktoré som pri knihe nezažila wau efekt a aj ma sklamali. Najhlavnejším problémom sa stala samotná hlavná protagonistka Nina. Najväčším problémom pri nej bolo jej večné ľutovanie sa. Podľa nej ju Šimon stále ľutoval, ale zjavne ona v tom bola pomýlená. Zároveň ma ako postava ničím nezaujala, nemala som dôvod obľúbiť si ju, nedokázala som sa do nej vcítiť a neverila som jej. Tieto všetky pocity sa mi vliekli celým čítaním a je jasné, že som si potom príbeh naozaj nemohla užiť ako čitateľka. Zároveň som nezažila ani nejaké veľké prekvapenia. Keď to porovnám so sériou Leto s Alexandrom, tak mi to príde slabšie. Tam som totižto tie knihy hltala, tu som stránkami prechádzala. Asi mi tu chýbalo nejaké dobrodružstvo. Dokonca by som povedala, že som sa miestami dosť nudila.

Láska nemá vzorec je fajn knižka, ale nie až tak, ako som si myslela, že bude. Pri čítaní si oddýchnete, ak ste starší, tak aj omladnete 😀 😀 .

Moje hodnotenie

3/5

Autor: Silvia Demovičová
Názov: Láska nemá vzorec
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Láska nemá vzorec, strany: 169, 215, 243.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu