Eric de Kermel – Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
Táto kniha so svojou obálkou láka nejedného potencionálneho čitateľa. Vykresľuje predobraz pokojného čítania, v ktorom nesmú chýbať knihy, malebná krajinka a dobrosrdeční ľudia. Stačí to však na to, aby sa titul zapísal hlboko do srdca?
Natália a Nathan sa presťahujú do malebného mestečka na juhu Francúzska – Uzѐs. Prichádza pre nich nová životná etapa, kedy už odrastené deti nepotrebujú ochranné rodičovské krídla, a tak si môžu začať plniť svoje ďalšie sny. Natáliu, bývalú pedagogičku, očarí malé kníhkupectvo, ktoré sa rozhodne kúpiť. Začne tráviť čas s knihami…, ale najmä s ľuďmi. Nachádza cestu do vnútra svojich čitateľov a spoznáva kúzlo rôznorodosti, ktorá ju obklopuje. Z jej zákazníkov sa stávajú jej priatelia, a tak okrem príbehov z kníh sa otvárajú pred ňou aj ich životné príbehy. Cloé , Jacques, Filip, Leila, Bastien, Tarik, sestra Veronika, Arthur, Solange, tí všetci sú zdrojom múdrosti pre Natáliu, ale i pre čitateľa.
„Myslím si, že je veľmi dôležité to, ako kniha pôsobí na zmysly človeka. Čitateľ, ktorý strávi niekoľko hodín v kontakte s papierom, musí pociťovať rozkoš, rozkoš z otáčania stránky, ktorá mu šuští medzi prstami, z dotyku obálky, ktorú láska ako hodváb, z oriezky, ktorú si môže priložiť na pery bez toho, aby sa porezal ostré listy (s. 67).“
Na čítanie tejto oddychovky som sa veľmi tešila. Konkrétne na pokoj, ktorý z knihy vyžaroval cez obal. Očakávala som, že ma takýmto spôsobom zasiahne aj text. Z anotácie som konkrétne nevedela, aký príbeh mám čakať, a najmä, že o čom. Po prečítaní môžem povedať, že ide o príbeh, ktorý v sebe nesie emóciu. Snaží sa cez jednotlivé „kapitoly“ nazrieť do ľudskej stránky Natálie i jej zákazníka. Čitateľa chce poučiť vo veciach prežívania života. Skrýva v sebe rady, ktoré mnohí z nás považujú za samozrejmé. Poukazuje to však aj na problematiky, ktoré nám možno nie sú skúsenosťou blízke, no dejú sa. To všetko sa odohráva v atmosfére kníh, dobrých a láskavých vzťahov, kde sa máločo môže pokaziť.
Všetko pri tejto knihe pôsobí idylicky, no pre mňa to bol trošku klamlivý obraz. Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí nie je pre mňa také bezchybné, ako vidieť v mnohých recenziách.
Musím však najprv niekoľko aspektov vyzdvihnúť. Páčilo sa mi, že jednotlivé mikropríbehy stavali celý príbeh a obraz o Natálii. Dalo sa ich vnímať ako kapitoly či poviedky. Nie doslova, ale určitým spôsobom to členilo text a mohla som sa zakaždým tešiť na nový, malý príbeh. Každé z týchto rozprávaní nieslo so sebou zmysluplnú pointu a nemôžem povedať, že by ma niektorý z nich vôbec nezaujal. Eric de Kermel vytvoril veľmi príjemnú atmosféru v knihe. Malo to emóciu ľudskosti, pomoci, a tým, že sa jednotlivé rozhovory odohrávali v kníhkupectve, tak tam nechýbal pach literatúry. Autor vytvoril pre čitateľa pomyselný to be read list, ktorého jednotlivé tituly sa nachádzali v deji. Tento aspekt bol pre mňa omnoho lepšie spracovaný ako v knihe Slová v hlbinách, ktorej dej sa odohráva v antikvariáte.
Pri tom všetkom ma však kniha neohúrila. Miestami som sa nudila, lebo som čakala, že to začne nejakým spôsobom gradovať, čo nezačalo, len sa to nieslo na jednom tóne. Taktiež záver bol nemastný-neslaný. Čo tým všetkým chcel autor povedať? Nasŕkal tam množstvo podnetných myšlienok, ktoré nedokázal vpísať do románu s potenciálom. A to nevravím o tom, ako všetko tam bolo ružové. Nebola to romantická kniha, ale bola presladená. Neverila som tomu. A to je aj najväčší problém. Chápem však, že mnohým sa páči. Má v sebe určité kúzlo, ktorému keď uveríte, tak podľahnete. Keď však nie, tak sa titul dostane na poličku – škoda času, ale aspoň som si rozšírila obzory. Mne pri ňom o niečo príjemnejšie ubehol čas počas choroby.
„Existuje toľko krajín, ktoré si turisti dávajú za cieľ a v ktorých počas pobytu pod palmami odkladajú svoje humanitárne rozhorčenie nabok…
Toľko turistov odchádza z letiska do svojho kompletne vybaveného hotela, chráneného krásnymi živými plotmi z oleandrov, aby tam strávili týždeň dovolenky, zatiaľ čo za nimi sa hromadí bieda v slumoch. Nathan je zástancom názoru, že vďaka príjmom z turizmu nie sú tieto krajiny ešte chudobnejšie. Ja sa skôr obávam, že turizmus je len nástrojom, ktorý umožňuje nepočuť volanie po väčšej spravodlivosti, ani výzvy k lepšiemu rozdeleniu bohatstva, s ktorými prichádzajú humanitárne organizácie (s. 127-128).“
Moje hodnotenie
3/5
Autor: Eric de Kermel
Názov: Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Kníhkupectvo na Bylinkovom námestí: 67,127,128.
