Alexandra Salmela, Martina Matlovičová – Fantazmagorický kamarát
Moje prvé slovo po prečítaní je určite vau. Pri tomto literárnom počine som sa smiala, bola smutná, rozcitlivená i dojatá. Tej knihe nič nechýba a určite nie je len pre deti!
Hlavný hrdina Papu-Pau je obyčajný i neobyčajný chlapec vo svete, ktorý nie je len ružový, ale v ktorom existuje i zlo a strach. Taký svet ako ten náš, so svojimi chybami a pokriveným správaním. V hlave chlapca je však svet krajší, veselší… avšak, len do určitého momentu.
V jeden deň sa Papu-Pau stretne s Drsňákom, so zlým čarodejom s kúzelnou čiernou vecičkou. Vďaka nej má Drsňák moc, ktorú využíva na ubližovanie iným. Papu-Pau pri tomto stretnutí dopomôže k zničeniu čiernej vecičky, ktorá ho zverejňovala na internete. Drsňák sa začína chlapcovi vyhrážať. Jeho vtáčika Strombrda vyhodí do vzduchu, a on zostane schovaný v korune vysokého stromu. Papu-Pau je plný strachu nielen o seba, ale aj o svojho vtáčieho kamaráta. Musí ho zachrániť, no sám to nedokáže. Našťastie v autobuse stretáva fantazmagorického kamaráta – levieho Geparda, ktorý bude pri ňom stáť pri ďalších nepríjemných situáciách.
Je nevyhnutné nahradiť Drsňákovi zničenú drahocennosť, vyhlásila odrazu novučičká, krištáľovo čistá myšlienka. Treba zistiť, kde sa také veci dajú zohnať. Treba zistiť, koľko čosi také stojí, pripomínala ďalšia myšlienka. „Neváhaj, kúp hneď, len za stodeväťdesiatdeväť,“ vyškieralo sa dieťa z reklamy. Bude treba vyprázdniť prasiatko, zavzdychala lakomá myšlienka. Zbytočné, úspory dieťaťa Papu-Pau na taký prístroj nijakovsky nestačia, podotkla realistická myšlienka pochmúrne. A čo takto vypýtať si od niekoho? nadhodila praktická myšlienka. Ale to by Papu-Pau muselo vysvetliť, na čo potrebuje tak strašne veľa peňazí, a to by bola katastrofa, panikárila ustráchaná myšlienka. Začalo by vypočúvanie, to by bolo trápne! Nie. Človek si musí poradiť sám, rozhodla hrdá myšlienka, ktorá pomaly klíčila na kope strachu, no všetky ostatné sa na ňu zlostne vrhli: Čo ti úplne preskočilo? A istá šialene odvážna myšlienka dodala, že proti neprávosti treba bojovať. Najdôležitejšie je dostať Strombrda dolu zo stromu, jačala tá úplne prvá, najsilnejšia a najprenikavejšia myšlienka. Úplne najprvšie zo všetkého je treba oslobodiť Strombrda!
Treba treba treba! Vrieskali myšlienky. Musíš musíš musíš! prekrikovali sa tak, až malo dieťa Papu-Pau chuť poriadne im vykričať naspäť, ale v skutočnosti si len zamrmlalo popod nos, že hej hej, jasná vec, ale ako to mám urobiť v praxi? (s. 24)
To, čo sa skrýva za hravosťou príbehu je ťažká téma a pri deťoch aj veľmi citlivá. Je to šikana a dôsledky, aké prináša malému dieťaťu. Hlavný hrdina sa uzatvára do seba v strachu, bojí sa o zlom chlapcovi povedať svojim kamarátom, alebo dospelým ľuďom. Veľmi sa mi páčilo, ako boli spracované jeho vnútorné pochody a myšlienky, ktoré sa mu vyrojili v hlave po tom, čo sa mu vyhrážal Drsňák. Papu-Pau sa musí naučiť čeliť strachu a v tom mu práve pomáha jeho fantazmagorický kamarát. Ten mu dodáva odvahu, stojí pri ňom pri ťažkých rozhodnutiach, no to najdôležitejšie stojí na pleciach malého chlapca. V malom hrdinovi sa vie nájsť každý čitateľ, ktorému niekedy ublížili, ktorý sa bál povedať pravdu nielen okoliu, ale i sám sebe a ktorý niekedy pocítil strach. Možno i on už zažil nepríjemný deň ako chlapec a všetko videl len čierno. Nie je to však len smutná kniha. Je v nej veľa radosti a smiechu, ktorý spája dvoch kamarátov. Gepard je dobrým spoločníkom, ktorý dokáže všetko, čo si jeho ľudský spoločník zmyslí. Okrem už spomenutých postáv – Papu-Pau, Gepard, Drsňák, Strombrd – sa vám predstaví i Heňo, taktiež dôležitý článok príbehu, ktorý sa prihovorí do duše výraznou myšlienkou.
Gepard pokrčil plecami:
„Ja s tebou v kaši byť nechcem.“
„Ale si. V trojitej kaši,“ povedalo Papu-Pau a zosmutnelo. „Prečo so mnou nechceš byť v kaši?“
„Ja nechcem byť v kaši s nikým,“ vyhlásil Gepard dôrazne.
„Druhýkrát ma už opustiť nemôžeš! Si môj kamarát, a kamarát nemôže nechať kamaráta napospas osudu toľko veľakrát po sebe!“ kričalo Papu-Pau.
„Ale ja som iba tvoj fantazmagorický kamarát!“ protestoval Gepard.
„Veď práve preto.“
„Prečo nepoprosíš o pomoc ozajstných kamošov? Ja viem, že takých máš.“
Papu-Pau si zahryzlo do pery. Žralo ho, že sa do kaše hanbilo namočiť normálnych nefantazmagorických kamarátov. Bolo by to trápne. A v ich spoločnosti nechcelo byť slabé a bezbranné, ale zábavné a veselé, aby nikto nebol smutný. (s. 64)
Malý čitateľ je však zasiahnutý hneď niekoľkými múdrosťami, ktoré by si mal vziať ku srdiečku. Medzi nimi napríklad: nebyť niekým iným, kým je. Nehrať sa na niekoho iného. S týmto mám vlastnú skúsenosť, keď s deťmi robím podujatie s rozprávkou O sedemhlavej žirafe. Je to častý fakt, že sa vždy niekto v triede nájde, ktorý by bol radšej niekto iný. Preto sama viem, že je dôležité to stále deťom opakovať a rozprávať sa o tom s nimi.
Taktiež je tam spomenutá jedna nepríjemná ľudská vlastnosť – žiarlivosť. Témy, ktoré je dôležité rozoberať s deťmi však nie sú vtlačené do textu násilne, ale automaticky prichádzajú a zapadajú do celého kontextu.
Čo ešte nemôžem zabudnúť spomenúť je aktuálnosť a nadčasovosť príbehu. Šikana tu vždy bola a len ťažko sa jej dá zbaviť. V súčasnosti sa však pretavuje aj v online priestore. Preto sa mi páčila symbolika zlého čierneho obdĺžnika, ktorý fotí a natáča. Ktoré dieťa dnes nemá telefón? Trend súčasnosti ponúka nové možnosti a v knihe som cítila práve to prispôsobenie k dnešnej dobe. A nadčasovosť sa spája s jednotlivými témami, ktoré sa mihotajú pri dobrodružstve chlapca a Geparda.
„Takže tam si sa nechcel vrátiť – do múzea? Lebo si nechcel predstierať, že si niekto, kto nie si?“
„Presne tak,“ povzdychol si Heňo.
„Nie je zábava hrať sa na niekoho iného, takého, kým v skutočnosti nie si?“
„Ani omylom!“ rozčúlil sa opäť Heňo. (s. 82)
Jednoznačne knižku považujem už teraz za jednu z najlepších detských kníh tohto roku. Čo je na nej tiež (pre mňa) úžasné je to, že sa s ňou dá pracovať. Aj keď primárne slúži pre potešenie malého čitateľa, vedia s ňou pracovať aj dospelí čitatelia – učitelia, vychovávatelia, knihovníci a v neposlednom rade rodičia. Preto by práve i títo po nej mali siahnuť. Ja trpím pri detských knihách profesionálnou deformáciou, pretože už pri tom, ako ich čítam rozmýšľam, ako sa s nimi dá pracovať s kolektívom. A pri tejto knihe mi neustále išli kolieska v hlave. Veľa dobrých nápadov mi v nej skrslo, ktoré určite chcem pretaviť aj do praxe.
Pre toto všetko nepovažujem Fantazmagorického kamaráta len za knihu pre čitateľské potešenie, ale otvára možnosti aj na diskusie medzi dospelými a deťmi. Môže sa tak dopomôcť pri prevencii a zachytení šírenej šikany.
Do tejto recenzie som musela vložiť aj dlhšie ukážky a dalo by sa z knihy ešte omnoho viac vypisovať, lebo je čo. Ten príbeh má svoju hĺbku, svoju dôležitosť, svoje využitie, je dobre napísaný, i zábavný a úsmevný, popretkávaný i so zlými pocitmi. Je taký, aký je i svet.
Krásna kniha s krásnym posolstvom 🙂 to je Fantazmagorický kamarát.
Moje hodnotenie
5/5
Autor: Alexandra Salmela
Názov: Fantazmagorický kamarát
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z knihy Fantazmagorický kamarát, strany: 24, 64, 82
Za recenzný výtlačok ďakujem vydavateľstvu Artforum.
