recenzia – Dotyk smrti

0
197
dotyk smrti

Tamina Berger – Dotyk smrti

Dotyk smrti sa radí k YA trilerom a z tejto fragment sekcie som niekedy čítala ešte dva tituly a teraz je Dotyk smrti tretím. A zrejme aj posledným. I keď sa príbeh zdá byť rýchlo prečítaný, tak v mojom prípade mi niekoľko aspektov príjemné čítanie pokazilo.

Dej je o sedemnásťročnej Therese, ktorej kamarátku Júliu nájdu mŕtvu. Výsledok vyšetrovania sa uberá smerom, že zrejme spáchala samovraždu, no Theresa s týmto tvrdením absolútne nesúhlasí. Je presvedčená o tom, že išlo o zabitie. Sama sa snaží prísť na to, čo posledné dni pred smrťou Júlia robila, s kým sa stretla a čo zapríčinilo jej smrteľný pád. Vynára sa pred ňou minimálne jeden podozrivý – Leon, chalan, ktorý bol Júlii neustále za chrbtom. Bol to on? Do čoho sa Júlia zaplietla, že to muselo mať takúto dohru?

„Áno, strach sedí vo mne, všade ma sprevádza. Rozpráva sa so mnou, zviera ma – do toho však nikomu nič nie je. Musím sa so svojím strachom vyrovnať sama, ignorovať ho, čeliť mu, potom to prejde.“ (str. 6)

dotyk smrti

Po knihe Dotyk smrti som siahla po knižke, ktorá si ma absolútne získala a preto to tento titul mal ťažšie. Zaujať ma a získať si ma. Celkovo už počas prvých strán som bola z neho taká nijaká, no vravela som si, že je to práve zapríčinené tým, že ide po takej dobre knihe. S postupom strán som už videla, že to nebude jediný problém. Zaujímavo načrtnutá zápletka začala byť nudná a ľahko predvídateľná. To pri trileroch nie je dobré znamenie. Mínusov sa nakopilo viac, no boli v knižke aj aspekty, ktoré ma potešili?

Hlavná hrdinka Theresa je sympatická, vie osloviť čitateľa a je svojím spôsobom aj motivujúcim dievčaťom, ktoré má toho viac na pleciach. Žije s mladšou sestrou a matkou –alkoholičkou. Práve táto rodinná situácia ju naučila opatrnosti, starostlivosti a morálnosti. Niekomu sa môže zdať byť nudná, keďže sa nechodí zabávať, poučuje svoju mladšiu sestru, aby sa nevydala v matkiných šľapajách, no je zároveň láskavá k tým, ktorých má skutočne rada a nenechala by ich v štichu. Júlia bola jej najlepšia priateľka a aj cez veľký smútok nechce nechať jej smrť len tak. K jej pozitívnym charakterovým črtám sa pripája aj odvaha.

Samotným plusom okrem hrdinky bol aj prvotný nápad. Autorka sa snaží vtiahnuť čitateľa do knihy už na prvých stránkach knihy. Akciu mieša s nostalgickým spomínaním a denníkom Júlie. Tento koncept príbehu je dobre zvolený, je to živšie, recipient má možnosť vidieť viac pohľadov na okolnosti a ľahšie sa dostane do hlavy obete, ako aj do myšlienok hlavnej protagonistky Theresy. Spomenuté aspekty – hlavná hrdinka, rýchly vpád do deja a viac foriem textových záznamov – pozitívne spolupracovali počas celého čítania. Nepomohlo to však. Našiel sa jeden veľký problém príbehu.

dotyk smrti

„Na prvom poschodí som za sebou vycítila letmý pohyb. Prv než som sa stihla otočiť, dostala som úder do rebier a vzápätí som videla, ako sa ku mne obrovskou rýchlosťou približuje schodište. Zúfalo som zamávala rukami, aby som znovu získala rovnováhu, ale nemala som ani najmenšiu šancu. Zostala som ležať pri päte schodiska a stonala som od bolesti. Bolelo ma celé telo. Všade okolo mňa boli kópie dotazníka. Nevládala som vstať, podarilo sa mi len otočiť hlavu k schodom. Videla som, ako niekto beží hore, no nevedela som rozoznať, kto to je. Zaregistrovala som len to, že ten, kto do mňa strčil, mal na nohách čierne tenisky s červeno-bielou podrážkou. Potom ma pohltila tma.“ (str. 194)

Pri trilery každý očakáva napätie, napnuté nervy do poslednej strany a najmä to, že vinníka rýchlo nespoznáme. Keďže Dotyk smrti je literatúra pre mládež, tak to temné napätie, či nejaké krvavé opisy neboli pre mňa až také podstatné. Napätie z poznania vraha je však potrebné i v tomto prípade, no a tu na tom padá celý príbeh. Niekoľko desiatok strán pred koncom je recipientovi jasné, kto v tom všetkom mal prsty. Keď už v tomto nenastalo žiadne prekvapenie…tak som očakávala, že sa aspoň na konci objaví psychologizácia obvineného. Samotné jeho dôvody boli nudné – ak to môžem takto povedať…Nezostala som proste zaskočená. Prečítala som knihu, niekedy s nechuťou, keďže som sa aj nudila, no celá na mňa kvôli koncu a posledným stranám pôsobila nemastno-neslano.

Druhá vec, ktorá mi v tomto titule nesadla bola romantická linka. Bola osviežením knihy, vďaka čomu Dotyk smrti nepôsobil ponuro. V tomto smere bola určite vítaná, no malo to jeden háčik – bola dosť narýchlo. Z pohľadu mužského protagonistu ani nie, no Theresa bola prekvapením. Čitateľ nepociťuje, že by sa jej vzťah veľmi k mužskému hrdinovi nejako vyvíjal a zrazu je zaľúbená a vznáša sa v oblakoch. Kedy to stihla za tri dni, čo sa poznali bližšie? S týmto aspektom by som určite viac pracovala, aby to pôsobilo viac uveriteľne.


 

Dotyk smrti pre mňa predstavuje taký slabší priemer, ktorý mal potenciál, no nevyužil ho dostatočne. Takto však vnímam knihu ako 24 ročná, čiže keď to číta 16 ročný čitateľ, to vnímanie môže byť iné. Mňa kniha sklamala najmä v predvídateľnosti a v romantickej linke, v určitej náhlivosti. Napriek tomu nemôžem povedať, že by to bolo veľmi zlé čítanie. Vy ste čítali knižku? Aký ste z nej mali pocit?

 

Moje hodnotenie

2.5/5

Autor: Tamina Berger

Názov: Dotyk smrti

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Dotyk smrti: strany – 6, 194

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu