Tracy Chevalierová – Dáma a jednorožec
Neviem podať racionálne vysvetlenie, prečo som ja siahla po tomto titule. Nespadá tento žáner do môjho pola záujmu a pamätám si, že som veľmi váhala pri začiatku čítania. Keď som si prečítala o čom je, tak som bola spokojná s tým, že je to postavené na niečom skutočnom a zvyšok tvorí fantázia autorky. Treba však poznamenať, že toho skutočného tam je pomenej aj vzhľadom na to, že sa nevedia presné údaje a teda prichádza k domýšľaniu si.
Príbeh je (teda mal by byť) o známych šiestich tapisériách, ktoré majú názov Dáma a jednorožec. Autorka čitateľov zavedie k samotnej rodine objednávateľa, k maliarovi a k rodine, ktorá spracuje maľby do krásnych tapisérií. Budete sa pohybovať medzi Francúzskom a Belgickom, no i medzi kláštorom a rozkošou a rôznymi povahami protagonistov.
Tapisérie vám však odkryjú len osudy postáv, ktoré s nimi pracovali, no ich samotný príbeh zostáva nedopovedaný. To, čo som od knižky očakávala som nedostala. Pre mňa bol samotný dej veľmi nudný, postavy mi neboli sympatické a samotný príbeh tapisérií šiel viac do úzadia a skôr sa riešilo koľko a komu každému urobil dieťa Nicolas. Do čítania som sa musela veľmi nútiť, až som si myslela, že túto inak celkom tenkú knihu ani nedočítam.
„Och , ja viem. A vy, pane, tiež si myslíte, že som veľká potvora?“ povedala som Nicolasovi. Tešilo ma dívať sa na jeho krásnu tvár. „Zaiste ste tá najväčšia potvora, akú poznám, mademoiselle.“ Jeho hlas sa na moment dotkol môjho panenstva, až som zvlhla. (str. 42)
Na čo by sa mal čitateľ vopred pripraviť je dvojzmyselný humor, narážky rôzneho typu a strašne sprosté hrdinky. Veľmi som sa snažila vybudovať si vzťah s protagonistami, no šlo to ťažko a pri niektorých vôbec. Povedala by som, že je tu viac postáv, ktoré som neznášala, lebo im chýbala istá časť v hlave…ale dobre, potrebovala to autorka, aby vôbec mohla na niečom postaviť príbeh. Ten som dúfala, že sa bude viazať na tapisérie….a boli časti, kedy bola predstavená ich výroba (ako aj veci, ktoré na nich divák môže vidieť), ale to bolo asi všetko. Väčšinou ajtak len tak prehrmelo okolo nich a dej sa opätovne sústredil na „romantické“ vzťahy hrdinov. Ďalšia pripomienka, nečakajte niečo pri týchto vzťahoch hĺbkové či analytické, alebo, že by sa vôbec nejak vyvíjali. Rovnako nečakajte ani romantiku..skôr by som to opísala ako niečo povrchné, plytké a pudové.
„Béatrice, stávaš sa dvornou dámou mojej dcéry. Budeš pri nej vo dne v noci. Budeš ju sprevádzať na omšu, na trh, na návštevy, ku krajčírovi, na hodiny tanca. Budeš pri nej jedávať, cestovať, spávať, nie v susednej komôrke, ale v jej posteli. Nenecháš ju v žiadnom prípade osamote. Budeš pri nej stáť, aj keď bude cikať do nočníka.“ Jedna z dám si vzdychla. „Budeš vedieť o každom jej kýchnutí. Budeš cítiť, kedy si grgne či prdne.“ Claude plakala. „Budeš vedieť, kedy sa potrebuje učesať, kedy má svoje dni a kedy plače.“ „Pri májovej hostine bude tvojou úlohou, Béatrice, a úlohou všetkých dám dozrieť, aby sa Claude nedostala do blízkosti nijakého muža, nebude s nikým hovoriť ani tancovať, ani vedľa nikoho stáť, pretože sa jej nedá veriť. Bude to pre ňu hrozný večer.“ (str. 60)
Ak by som mala vypichnúť pozitívne prvky tejto knihy, tak by to boli určite obraz doby, fakt, že som sa dozvedela niečo o daných tapisériách (aj keď všetko ostatné mi nesadlo z príbehu) a plynulosť deju, ktorú sa autorke podarila vytvoriť vďaka striedaniu pohľadov protagonistov, ktorý sa v jednotlivých kapitolkách striedali. Myslím si, že čitateľovi musia sadnúť dané postavy, ako aj príbeh, inak bude sklamaný ako ja.
Moje hodnotenie
2/5
Autor: Tracy Chevalierová
Názov: Dáma a jednorožec
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Dáma a jednorožec – strana: 42, 60.
