recenzia – Cukráreň v Paríži

0
227

Julie Caplinová – Cukráreň v Paríži

Tretia kniha od Julii Caplinovej bola pre mňa takou povinnou jazdou. I keď ma NY nezaujal a skôr som prežívala sklamanie, neodradilo ma to a vrátila som sa v ďalšej časti do Európy. Konkrétne do luxusného a voňavého Paríža.

Hlavnou hrdinkou je Nina, ktorá sa v živote veľakrát už hľadala a prežila pri svojich výmysloch mnohé sklamania. Zakaždým jej však pomohla jej blízka rodina. Práve tá rodina jej však lezie hore krkom. Keďže je najmladšia, jej rodičia i bratia majú pocit, že ju majú stále chrániť. Odchod do Paríža jej aspoň čiastočne dá vydýchnuť. Čo jej však nedá vydýchnuť je osoba, s ktorou musí začať spolupracovať. Zatiaľ to však vyzerá na studenú vojnu.
Sebastián je najlepší priateľ Nininho brata. Je úspešný, atraktívny a k mnohým ľuďom aj priateľský. K Nine sa však správa úplne odmerane, a pritom spolu niekedy trávili veľa času. Čo sa stalo? Jeden bozk, nepochopenie a postupná bolesť ich rozdelili. Teraz je však Sebastián odkázaný na cudziu pomoc. V Paríži rozbieha ďalšie prevádzky a organizuje cukrársky kurz, čo po nešťastnej nehode, kedy si zlomil nohu, sám nezvládne. Nina a Sebastián sa musia opätovne zblížiť, nebude to však také jednoduché. Do ich nezhôd sa však vkradne lahodná vôňa cukroviniek, kávy a novovytvorených priateľských vzťahov. Možno práve to pomôže prelomiť ľady medzi dvoma ublíženými „ľadovými medveďmi“.

„Urobte si pohodlie, zapáľte voňavé sviečky a pri chutnom koláčiku sa nechajte uniesť do malej starobylej cukrárne v Paríži. Vďaka jej príbehu možno zistíte, že minulosť občas stačí len trošku oprášiť, aby získala späť svoj lesk a iskru….(anotácia).“

V tejto časti sa mi páčila najviac celková atmosféra. Bolo to milé, chutné, sladké. Samotný Paríž nebol opísaný ako v nejakom turistickom sprievodcovi. Autorka poskytla čitateľovi len tie nevyhnutné opisy pamiatok, ktoré dotvárali kulisu jej príbehu. Do popredia išla kaviareň s cukrárňou, kuchyňa, kde lahodné zákusky prichádzali k životu a vnútorné žitie hlavnej protagonistky. Nina mi prišla v niektorých momentoch strašne divná. Mala 30 rokov, no niekedy som ten pocit z jej chovania nemala. Nebola to však ani hrdinka, ktorá by mi nejak liezla na nervy. Mala som ju v podstate rada, i keď som niekedy zagúľala očami. Sebastián bol prototyp romantických kníh. Krásny a úspešný chlap. Trošku prvoplánové, ale dalo sa to očakávať. Samotný ich vzťah (fungovanie a smerovanie) bol opisovaný dosť zvoľna. Autorka sa vôbec neponáhľala a naozaj im dala niekoľko týždňov na to, aby sa formovali ako literárne postavy. Samotná romantická linka okolo nich nie je taká hmatateľná, ako by sa mohlo očakávať. Celkom ma to prekvapilo po predchádzajúcej časti. Povedala by som, že Paríž si zachoval takú príjemnú pomalosť a čistotu. Nie je vôbec preromantizovaný, ale, čo sa mi naozaj páčilo bolo, že autorka sa primárne zamerala na vnútorný svet Niny. Ona je tá, ktorá má v titule priestor, aby sa zdokonaľovala a aby sa hlavne vyformovala na Ninu, ktorou chce byť. Caplinová pri nej pracovala so sebavedomím, s vlastnou hodnotou a motiváciou.

Medzi mínusy by som zaradila málo prekvapivých momentov počas čítania. Veľa situácií si čitateľ vedel domyslieť dopredu a preto ho zväčša ťahala pri čítaní atmosféra a nie dej. Keby nie je tak vytvorená ako bola a neboli by tam vybudované priateľské vzťahy, tak by samotný pocit z prečítaného bol slabší. V mojom prípade to nemalo ešte na Kodaň, no užila som si to viac a aj sa mi to viac páčilo ako New York. Teraz už môžem zvažovať, kedy sa pustím do ďalšej Caplinovej. Do Hotelíka na Islande vkladám veľké nádeje!

Moje hodnotenie

3.5/5

 

Autor: Julie Caplinová
Názov: Cukráreň v Paríži
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Cukráreň v Paríži, strany: zadný obal knihy

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu