Ivica Ďuricová – Cudzinec z papiera
O Cudzincovi z papiera som čítala na viacerých profiloch instagramu a už sa mi zdalo, že je všade. Skoro každý to asi čítal a skoro každý nad tým výskal, že aké to je dobré čítanie, aký to je krásny príbeh a aké je to romantické. Priznám sa, že som sa púšťala do knihy s dosť veľkými pochybnosťami, lebo tak nejako som tým recenziám neverila. Bola som skeptická voči tejto malinkej a tenučkej knižke a preto som ani nič extra neočakávala. Napokon sa ani žiadne prekvapenie pre mňa nekonalo, a to, čo je toľko ospevované, ja vidím trochu inak.
Príbeh hovorí o úspešnej finančníčke Liane, ktorá päť dní žije v Bratislave, kde pracuje a na víkendy chodí domov do Trenčína. Počas týchto piatich dní svoj byt prenajíma neznámemu mužovi – cudzincovi. Liana však poruší svoju zásadu o nekontaktovaní sa a začne si s ním písať, nechávať odkazy a je čoraz viac zvedavá na jeho osobu. Ich písanie však čoraz viac zachádza aj do osobných sfér a odhaľuje veci, ktoré otvárajú rany na srdci. Liana sa po roku má vrátiť znova bývať do Trenčína, čaká ju však záležitosť, ktorej sa chcela vyhnúť, musí uvidieť svojho cudzinca. Prekvapenie, ktoré na ňu čaká jej na niekoľko sekúnd zastaví srdce.
Učiteľ ma naučil, že nie je možné mať bezproblémový život. Väčšina z nás sa celý život zúfalo snaží odpratať všetky svoje problémy zo stola. Pachtíme za tým, aby bol stôl čistý. Myslíme si, že len potom budeme šťastní. Len s čistým stolom. Lenže to sa nikdy nestane. Sme tu na to, aby sme prekonávali problémy, aby sme vďaka tomu rástli. Za týmto účelom nám život bude servírovať vždy nové a nové problémy, aby sa ich počet vždy ustálil na nejakom konštantnom čísle. (str. 30)
Hlavná hrdinka Liana u mňa veľmi „nezahviezdila“. Bola predstavená ako dokonalá žena, ktorá vo svojej práci je neprekonateľná a každý vďačí len jej za to, že má taký úžasný tím a že odvádzajú spolu úžasnú prácu na poli financií. Druhá vec bola, že z mužských postáv ju každý hneď chcel. Z týchto dvoch aspektov to bola pre mňa úplne nudná postava. Buď bola workoholička, buď sa spíjala alebo trávila čas s kamarátkou. (Ten tretí variant bol znesiteľný) Do čoho to však našťastie už neskĺzlo bolo ľutovanie svojej osoby, čomu som rada. Pretože, ak sa začítate do knižky, tak zistíte, že Liana i cudzinec si prešli určitými ťažkými a smutnými obdobiami vo svojom živote. I keď knižka je prezentovaná ako romantická, tak to nie je precukríkované, ale v takej norme, ktorú som i ja zvládla. Celkovo ten nápad s písaním odkazov a listov je pekný a aj romantický, napriek tomu, že sa tam ukazujú aj smutnejšie veci. Určite je to lepšia časť knihy a len vďaka nej a opisom prostredia nie som ku knihe viac negatívne kritická. Je mi ľúto takých častí ako, keď Liana odchádza na dovolenku a hneď sa dá dole…proste toto mi vyhodilo v hlave konkrétne americké knihy pre tínedžerky, ktoré v sebe neniesli veľa pozitívnych čŕt. A tu pre mňa vznikol určitý protipól, kedy kniha je postavená na dobrých základoch (listová komunikácia) a hneď tieto základy búra Lianin život mimo Trenčína, kedy sú tie opisy deja úplne na inej úrovni. Keby kniha nie je taká krátka, tak určite by som s tým mala väčší problém počas čítania. Takto sa dalo pretrpieť aj nesympatickú hrdinku a aj jej správanie, ktoré veru nepôsobilo vyspelo na jej vek.
Prejdem však aj k pozitívnej črte príbehu. Opisy prostredia autorke idú veľmi dobre. Vie vtiahnuť čitateľa veľmi ľahko a plynulo do mesta, do jednotlivých uličiek či kaviarničiek. Ja som v Trenčíne bola asi trikrát a naozaj je to krásne mesto, ktoré Ivica Ďuricová veľmi pekne prezentovala a verím tomu, že ten, kto aj tam ešte nebol, tak na základe jej opisov sa tam vydá. Príbeh tieto opisy odľahčili a boli preň prínosné. Druhé plus by som dala už za spomínanú časť knihy, v ktorej ide o korešpondenciu medzi Lianou a cudzincom. Viem, že bolo handrkovanie okolo námetu, že to Ivica Ďuricová okopírovala z knihy Spolubývajúca. Potom tam prišla jej obrana. Ja osobne som to ani nejako neriešila, lebo pre mňa bolo podstatné to spracovanie samotnej témy. Listová časť je serióznejšia, viac sa hodí mentálne a vyspelo k hlavnej protagonistke. Ukazuje, že je tam potenciál riešiť aj ťažšie témy, že tá kniha nemá zostať len povrchnou s nejakou romantickou linkou. Keby celá kniha je v takomto duchu, tak by to pre mňa malo oveľa väčšiu hodnotu.
Cudzinec cítil kus mojej surovej emócie. Bolo zvláštne vidieť to. Bol tak ďaleko a zároveň tak blízko. Akoby som ho poznala. Akoby ma poznal. Lenže my sme sa nepoznali… Alebo poznali? Kde je tá hranica, keď vám niekto začne byť blízky? Môže byť virtuálna? Môže byť niekto anonymný z diaľky bližšie ako ktokoľvek, kto je vám fyzicky blízko na milimeter? (str. 187)
Čo ma vždy pri recenziách na túto knihu zaráža je fakt, že mnohí píšu, že ani netušili, ako to celé skončí. To vážne? Stačí prečítať štvrť knihy a máte to hlave úplne jasné. A keď to už máte v hlave presne zalinajkované, potom vám naskočia niektoré logické otázky…ktoré sem však ani nemôžem napísať, lebo by to zrejme bolo pre niektorých čitateľov veľké odkrývanie deja. Tak to idem celé zrekapitulovať.
Mínusy: nesympatická hrdinka, nudné a nezáživné pasáže, ktoré sa k nej vôbec nehodili, žiadne tajomno, predvídateľný dej
Plusy: silný pilier v listových častiach príbehu, pekné opisy prostredia, rýchle čítanie
Pre mňa to istotne nebolo. Myslím si, že by po nej mali siahnuť skôr mladšie čitateľky, poprípade čitateľky, ktoré hľadajú veľmi oddychovú literatúru.
Moje hodnotenie
2.5/5
Autor: Ivica Ďuricová
Názov: Cudzinec z papiera
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z kníh Cudzinec z papiera, strany: 30 a 187.
