recenzia – Červená ako krv

1
100

Salla Simukka – Červená ako krv

„Jedného dňa uprostred zimy, keď sa sneh znášal z oblohy na zem ako ľahulinké pierka, sedela kráľovná pri obloku, ktorý mal rám z čierneho ebenového dreva, a vyšívala. Ako tak vyšívala a vyklonila sa z okna, pichla sa ihlou do prsta a tri kvapky jej krvi dopadli na sneh. A keďže červená farba krvi na bielom snehu vyzerala veľmi pekne, kráľovná si v duchu pomyslela:
Keby som tak mala dieťatko biele ako sneh, červené ako krv a čierne ako toto drevo na obločnom ráme!“ (str. 7)

Červená ako krv na mňa vyskočila nejakým spôsobom v knižnici. Je zaujímavé, koľko času trávim v tom kútiku a doteraz som ju nejako nezaregistrovala. Keďže som sa pokúšala nájsť niečo thrillerové, poprípade s krimi zápletkou, tak sa mi veľmi hodila. Zaujala ma svojou anotáciou a najmä tým, že navonok to vyzeralo tak, že sa bude spájať niečo rozprávkové s niečím krvavejším.

Samotný príbeh sa začína dobre – vraždou. Čitateľ je hneď vtiahnutý do deja a aj zvedavý, že akým smerom to teraz pôjde. Na to, že je to tenká kniha, tak spoznáva hneď niekoľko postáv, z ktorých je však najdôležitejšia Lumikki, študentka gymnázia, ktorá sa zapletie (aj keď nechcene) do špinavých peňazí. Uvidí, čo nemala vidieť a niekto ďalší ju pri tom vidí…nuž má teda problém. Samozrejme, že každou stranou sa príbeh viac zamotáva, dáva odpovede na jednotlivé otázky čiastkovo a drží čitateľa v napätí. Zároveň ponúka aj spätný pohľad na život Lumikki a vysvetľuje sa tým jej povaha a správanie. Nie je totižto úplne bežné dievča, no nestavia sa ani do role outsiderky, zároveň neznáša škatuľkovanie. Vie sa zmeniť na niekoho iného podľa potreby. Hlavná hrdinka je zaujímavá, no pre mňa nebola úplne sympatická a viaceré veci mi na nej prekážali.

červená ako krv

Pozrela sa na dlážku tmavej komory, bolo na nej vidieť červenohnedé škvrny. Pozrela sa na rožtek bankovky, aj tam bola rovnaká červenohnedá farba. V tej chvíli si uvedomila, čo jej v tmavej komore tak prekážalo. Pach starej krvi. (str.34)

Lumikki všetko vie, na všetko má plán, nikoho nepotrebuje a nič pri nej nie je uveriteľné. Také dievča v bežnom svete neexistuje! Tak by sa dal zhrnúť môj názor na túto ženskú protagonistku. Dokáže prekabátiť drogovú mafiu a podarí sa jej trikrát uniknúť smrti. Dosť dobrý výkon na stredoškoláčku. Pre mňa bola neskutočne neuveriteľnou hrdinkou a nedokázala som sa s ňou stotožniť. Beriem, že tínedžeri väčšinou majú v knihách hrdinov, ktorí dokážu prelstiť celý zástup zlosynov, no málokedy všetko robia na vlastnú päsť. V tomto prípade mala hlavná hrdinka troch spolužiakov, ktorí ju do toho zatiahli, no veľmi jej teda nepomáhali a na nič neprišli sami. Potom som z toho mala pocit, že z nich robí autorka maximálnych trkvasov a Lumikki má „spasiť svet.“ Samozrejme, že sama. Hlavná hrdinka mi liezla na nervy, ale nepokazila mi samotný príbeh a ani zápletku knihy.

Kde bolo, tam bolo, bola raz jedna noc, Ktorá sa nikdy neskončila. Svojou temnotou pohltila slnko, udusila všetko svetlo a roztvorila svoju chladnú čiernu náruč nad celým svetom. Noc ľuďom naveky zaslepila oči, spôsobila, že ich spánok bol hlbší a sny čudnejšie, zabudli, kým vlastne sú, kĺzali sa prepletení s imaginárnymi snovými bytosťami a stratili vlastné spomienky. Noc maľovala na steny domov tie najdesivejšie obrazy, z ktorých vyprchali farby. Noc dýchala na tváre spiacich ľudí chladný, dusivý vzduch, ktorý prenikol do pľúc a zvnútra ich sfarboval načierno. (str.59)

červená ako krv

Niekedy som nemala ani tak pocit, že čítam YA knihu, pretože autorka zachovala severský feeling a pôsobilo to ako severské krimi pre dospelých, len s tým, že tá knižka nie je hrubá. Zrejme tam (Fínsko) od plienok deti dostávajú D vitamín a návyk na detektívky 😀 😀 . Každopádne tento titul má veľmi veľa krásnych opisov chladu, mrazu, temnoty..a všetko to pôsobí až rozprávkovo. Ide o také spojenie rozprávky a mrazu. A to sa mi tam veľmi páčilo. Pôsobilo to naozaj tak, že ten dospievajúci už odchádza od svojho detstva a klasických rozprávok a začína spoznávať svet zla, nielen rozprávkového, ale i dnešného. To v spojení s dynamickým rytmom vytváralo príjemné čítanie. Aj samotná zápletka bola vymyslená a následne aj spracovávaná dobre. Malo to svoju logickú následnosť, tematicky to bolo prispôsobené vekovej kategórii recipientov a myslím si, že by ich to vedelo zaujať. Jediné, čo napokon pokazilo určitý dojem z príbehu bol záver z rýchlika. Ten bol spísaný na cca. päť strán a ja som si to už nevedela preto vychutnať. Dokonca by nebolo zlé, keby má knižka o niečo väčší priestor a je v nej do väčšej miery rozoberané drogové prostredie. Tu som to vnímala skôr len skrz to, že som vedela, že pracujú s drogami a to bolo všetko. V týchto veciach by som ja teda prijala väčšiu hĺbku. Škoda toho konca, lebo inak ten dej išiel dobre a bolo tam niekoľko hodnotných myšlienok.

„Akoby oblek za tisíce eur a náramkové hodinky za desiatky tisíc dokázali urobiť z hosťa kultivovaného človeka. Alebo ho oprávňovali urobiť na akékoľvek správanie. Keď máš peniaze, neplatia pre teba pravidlá. A keď neplatia pravidlá, si kráľ.“ (str.194)

Knihu by som na záver zhodnotila ako príjemné tínedžerské krimi, ktoré má zaujímavú tému a pekne vypracované prirovnávania s rozprávkami. Celkovo nápad knihy je super. Mne však prekážala hlavná protagonistka a jej dokonalosť, veľmi rýchlo poňatý záver titulu a to, že v problematike sa nešlo do väčšej hĺbky. Mladších čitateľov však kniha môže zaujať o niečo viac, keďže je primárne venovaná im. No pokojne po nej môžu siahnuť aj dospelí čitatelia. A ak by sa niekomu zapáčila, tak pokračovanie série je tiež rozprávkovo poňaté: Biela ako sneh a Čierna ako eben.

Natáliin život bol sériou nesprávnych volieb, ktorým sa nedalo vyhnúť. Nesprávne voľby, ktoré jej prezentovali ako správne, podávali jej ich s vôňou ruží na zlatých podnosoch, a ona nemohla nazrieť ani pod podnos, ani za čašníka, aby videla tú bielu pokrývku snehu, po ktorej sa roztreskli kvapky jej krvi. (str. 200)

Moje hodnotenie

3.5/5

Autor: Salla Simukka

Názov: Červená ako krv (ďalšie časti série: Biela ako sneh, Čierna ako eben)

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Červená ako krv, strany: 7, 34, 59, 194.

1 komentár

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu