Holly Ringlandová – Stratené kvety Alice Hartovej
Alice žije so svojou matkou a otcom na odľahlej farme, na ktorej prevláda raj kvetov. O živote mimo nej nemá ani potuchy. Jej detstvo je poznačené láskou matky, no i ukrutnou zúrivosťou jej otca. Nedokáže hľadieť na zmlátené telo tehotnej mamičky a preto túži po zmene. V ohni vidí šancu na zmenu. No veci sa vyvinú inak, ako si myslela. Budí sa v nemocnici…bez rodičov. Príde si po ňu stará mama, o ktorej ani nevedela, že existuje. Svoj život má ďalej žiť vo vnútrozemí, ďaleko od mora, na ktoré bola tak zvyknutá. Jej budúcnosťou sa stanú kvety, cez ktoré bude ďalej rozprávať svoj príbeh lásky, no i utrpenia. Kniha Stratené kvety Alice Hartovej v sebe skrýva krásny umelecký príbeh plný emócií, hľadania a zmierenia. Zároveň však má taktiež pomáhať.
Štýl autorky v spojení s témou násilia
I keď na prvý pohľad táto knižka na to nevyzerá, tak v sebe nesie dosť náročnú tému – tému násilia páchaného na ženách a deťoch. Je však napísaná štýlom, s ktorým som sa pri tejto tematike ešte nestretla. Zväčša (najmä čo sa týka slovenských autorov) sú dané príbehy podávané viac faktograficky a do detailov s priblížením jedného daného prípadu. Autorka Holly Ringlandová však zvolila ostrý kontrast medzi krutou skutočnosťou a jemným literárnym podaním. Popri tom však naďalej zostáva vážna, nič neprikrášľuje a so životom hlavnej hrdinky neustále dynamicky pracuje. Tá sa spod jej pera neustále vyvíja. Nie je to spôsobené len tým, že čitateľ sleduje jej život od detstva až cez dospelosť. Jej názory a motívy sa neustále posúvajú a celé jej formovanie speje do konečného stavu, ktorý napokon ponúka celé vyvrcholenie knihy. Ide o nestále posúvanie čitateľa v jeho zvedavosti a spolupatričnosti nad osudom protagonistky. Svojský štýl autorky súvisí i s pritiahnutím prírody do literatúry cez určité austrálske legendy. Napokon i kvety sú tie, ktoré tlmia bolesť a smútok, ktorý si vytvárajú ľudia medzi sebou. Autorka na základe ich charakteristík stavia celý život hrdinky. Alebo príbeh vytvoril postupnosť kvetov? Proces pri tvorbe tejto knihy zrejme nezistíme, no konečný výsledok hovorí za to, že určite bol správny.
Austrália
Umeleckú stránku knihy si možno všimnúť na viacerých opisoch, ktoré autorka vložila do textu. Okrem kúziel, ktoré sa spájajú s predchodkyňami Alice, možno za čarovné označiť jej opisy prírody, Austrálie. Autorka sa nedrží presných faktov, no narába i so svojou fantáziou. Čitateľ sa vďaka nej ocitá pred oceánom, ale i v hlbokom vnútrozemí v blízkosti kráteru. Okrem prostredia autorka nešetrí ani opismi tradícií domorodých kmeňov, ktoré sú opäť plné čarov. Z jej textu napokon cítiť informovanosť ako aj dávku fantázie a túžby pomôcť. Zároveň láka svojho čitateľa. Akoby mu nestačilo, že ho úplne pohltila svojim príbehom, on chce Austráliu aj cítiť. Toto sa presne podarilo Holly Ringlandovej!
Pomoc
Ako som vyššie napísala, tak autorka cez knihu chce i pomôcť. Téma knihy totižto zostáva vážna. Hlavnú hrdinku zobrazuje najprv dieťa, ktoré videlo a aj zažilo násilie a neskôr ženu, ktorej hrozí, že sa do tejto situácie dostane opäť. Nejde však len o ňu. V knihe vystupuje niekoľko žien, ktoré si prešli tyraniou, no autorka sa z nich zakaždým snaží robiť ženy, ktoré majú svoju hrdosť a kus sebalásky, aby takéto peklo poslali preč od seba. A to si myslím, že praje každej týranej žene, ktorá chytí jej knihu. Chce do nej vliať istotu a nádej a najmä odvahu, aby ju strach a bolesť nezahnali do kúta. Kniha končí šťastne. Možno, že to potom vyznieva príliš optimisticky, možno nereálne….ale radšej čítať knihu, kde to skončí dobre a teda to aj trošku nádeje vleje do života, ako knihu, kde sú len opisované spôsoby týrania a napokon deprimujúci záver.
Púšť sa zahrávala s jej rozumom. Pôsobila, akoby v nej zastal čas. Ráno na púšti vyzeralo rovnako aj pred sto rokmi. Každý deň slnko nanovo zafarbovalo piesočnú scenériu, hviezdy žiarili, ročné obdobia sa striedali, ale v šírom okolí nebolo badať nijaké známky plynutia času. Všetko tu vznikalo a zanikalo tak pomaly, že jediná vec, podľa ktorej mohol človek žijúci celý život na púšti posúdiť tok času, bolo vlastné telo. V porovnaní s rozľahlou pustatinou si Alice pripadala bezvýznamná. Kráčala po červenom piesku, zastala na vysokej dune. Očami prechádzala po ceste, ktorá sa vracala ku kráteru, a zahľadela sa na jeho siluetu. Mohla by vrátiť čas? Mohla by všetko vymazať a začať odznova? (str. 353)
Záver
Táto knižka bola pre mňa veľkým potešením a som nesmierne rada, že sa mi dostala do rúk. Veľmi mi sadol štýl autorky, ktorá vedela z pochmúrne znejúcej témy spraviť niečo umelecky krásne a originálne. Priniesla čitateľom krásny príbeh ženy, v ktorom nechýbali tajomstvá, bolesť, hľadanie správnej cesty,nespravodlivosť, ale taktiež nádej a sila, ktorú ma každý v sebe, len je na ňom, ako s ňou narába. Taktiež mi ukázala iným spôsobom Austráliu, cez jej prírodu a napokon môžem len konštatovať, že vám ju všetkým odporúčam. Dúfam, že autorka plánuje i ďalšie svoje knižky, ktoré nepochybujem, že by boli rovnako úžasné.
Moje hodnotenie
5/5
Autor: Holly Ringlandová
Názov: Stratené kvety Alice Hartovej (2018), The Lost Flowers of Alice Hart (2018)
Foto: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Stratené kvety Alice Hartovej, str. 353.
