re-reading Lýdia

Josef F. Spiegel – Lýdia (Obchodníčka s purpurom)

Po knihe Abigail som si dala ďalší rereading v podobe podobného biblického románu – Lýdia. Keď som sa do nej nanovo pustila, tak som si pamätala jej koniec, ale začiatok vôbec. Bolo to iné čítanie ako Abigail, lebo som vedela, že sa mi niekedy kniha naozaj páčila a spustila nákup týchto biblických románov z tejto série.

Odplavili sme sa z Troady, priamym smerom sme prešli do Samotrácie, druhý deň do Neapola a odtiaľ do Filíp. Je to prvé mesto tej časti Macedónska a kolónia. V tomto meste sme sa niekoľko dní zdržali. V sobotu sme vyšli za bránu k rieke, lebo sme predpokladali, že sa tam modlia. Sadli sme si a hovorili sme so ženami, čo sa tam zišli. Počúvala aj istá žena menom Lýdia, predavačka purpuru z mesta Tyatiry, ktorá si ctili Boha: Pán jej otvoril srdce , aby pozorne sledovala, čo Pavol hovorí. A keď sa dala so svojím domom pokrstiť, prosila nás: „Ak si myslíte, že som verná Pánovi, poďte do môjho domu a zostaňte.“ A prinútila nás.
SK 16, 11-15 (Biblia, predhovor v knihe)

Príbeh Lýdie ma hneď chytil. (Ani by som nepovedala, že to píše chlap.) K Lýdii, alebo k Evodii, ako sa volá hlavná protagonistka, som si hneď našla cestu. Autor dal šancu mne ako čitateľke spoznať jeho hrdinku skrz jej pocity, myšlienky, ale aj prácu. V podstate Lýdia vo viacerých aspektoch znázorňovala typ ženy, akým by veľa žien súčasnosti chcelo byť. Bola vytrvalá, inteligentná a podnikavá. Ako sa posúvala jej práca stále vyššie a vyššie, tak sa aj jej ciele stále zvyšovali a poháňali ju dopredu. Jej inteligencia a láska k filozofii z nej robili ženu, ktorá sa nevrhne do niečoho strmhlav, ale všetko zváži. Zároveň s tým však so sebou niesla určité prázdno, ktoré chcela naplniť niečím, čo ešte nepoznala. Lýdia nebola náboženský typ hrdinky, neprikláňala sa k žiadnemu kultu či náboženstvu vtedajších Filíp. Zmena jej života prišla spoznaním židovskej náboženskej obce. Verila, že našla Boha, ktorý sa nijakým spôsobom nepodobá na bôžikov. Je sám najvyšší a nepotrebuje podobizeň. Zároveň cítila, že taký Boh má o ňu záujem. Na druhej strane jej nebolo po chuti zachovávanie niekoľkých predpisov Židov. Napokon sa spoznáva s Pavlom, ktorý jej ukáže novú cestu vo viere. Lýdii sa mení jej život, jej duchovné vnímanie, jej práca a zodpovednosť. Od tráckej princeznej, cez otrokyňu, obchodníčku až po slobodnú ženu, ktorá s láskou bojuje s problémami jej života.

Keď vyšli z väzenia, zašli k Lýdii, ponavštevovali bratov, povzbudili ich a odišli.
SK 16, 40 (Biblia, predhovor v knihe)

Keď som si vybudovala vzťah k hlavnej protagonistke, tak čítanie išlo naozaj rýchlo. A tento vzťah klíčil od prvých stránok titulu. Nebola to však jediná pozitívna črta. Titul totižto odkrýva aj kultúrne prostredie, ktoré je pre čitateľa veľmi atraktívne. Prelínajú sa v ňom vplyvy helénskeho, rímskeho a aj tráckeho kultúrneho ponímania. Tým, že sa príbeh odohráva v 20. rokoch po Kristovi, odkrýva recipientovi aj kus histórie. Zároveň opisuje aj niekoľko kultov a ich náboženské slávenie. Ja som sa z tejto knižky dozvedela mnohé nové informácie, ktoré som už mala vedieť (keďže som Lýdiu už čítala), ale ukázalo sa, aká zábudlivá je moja hlava. Okrem toho bolo opísanie Lýdiinho podnikanie veľmi oživujúce a podnetné. Čitateľ sa dozvedá o celom procese práce s purpurom, od chytania slimákov, cez varenie až farbenie a nie sú opomenuté ani nástrahy, keďže purpur patril len tým najvyšším miestam.  Je to opísané veľmi živo, akoby ste to sami vykonávali. Nemôžem opomenúť ani rozoberanie jednotlivých vrstiev obyvateľstva a správanie spoločnosti. Všetko toto dodáva knihe atmosféru vtedajších čias a zobrazuje kvality autora, ktorý sa nebál ísť ani po odbornejšej cestičke, rovnako ako aj po emotívnejšej.

Tak to je, moja milá, musíme zvládnuť naše malé zomierania skôr, než urobíme posledný veľký krok, ktorý privedie večný život v nás k dokonalosti. (str. 205)

Napokon sa však dostávam aj k bodu, ktorý mi čítanie pokazil. Všetko bolo v príbehu super, no keď som sa dostala k časti, kedy sa rozoberalo Lýdiino prijatie viery, tak mi trošku zmrzol úsmev na tvári. Pre mňa to bolo veľmi zjednodušene opísané a na to, aký profil mala vytvorený hlavná hrdinka, tak mi to k nej ani úplne nesedelo. Samozrejme, že sa to dopĺňalo aj s textom Biblie a korešpondovalo to, no akoby sa to celé stalo zrazu. Zrazu Lýdia vedela, že je to cesta, ktorou chce ísť, rovnako vieru prijali aj jej deti (okrem najstaršieho syna) a celý jej domov. Chýbali mi tu jej hlbšie názory, že prečo a možno taká rozvážnosť, ktorou sa prezentovala predtým.

Trištvrte knihy bolo preto naozaj úžasným čítaním, ktoré som si nechcela a ani nevedela vybrať z rúk, no ten záver ma trošku zarazil a malinko aj sklamal. Napriek tomu sa mi Lýdia opätovne zapáčila a som rada, že som po nej opäť siahla. Užila som si to prostredie, využívanie slov v starej gréčtine a latinčine, našla som si spojivká s Lýdiou a bolo to pre mňa príjemné, duchovné čítanie.

Milá čitateľka, milý čitateľ, keď aj vám pri čítaní živo vystúpi pred oči úspešný model „domácej cirkvi“ s jej predstavenou, potom sa moja namáha vyplatila. Nech je kniha obohatením naratívnej teológie! (str. 225)

Knižku odporúčam každému, kto rád číta historické a biblické romány. Nejde mu len o dejovosť, ale aj o myšlienky a rozjímanie nad textom. Rovnako však túži spoznať aj kultúrne, náboženské a spoločenské prostredie Tyatiry a Filíp. Myslím si, že mnohé čitateľky v postave Lýdii nájdu kúsok seba a nájdu sa aj v rovnakých túžbach a snoch, ktoré ju sprevádzali počas jej života.

Moje hodnotenie

4/5

Autor: Josef F. Spiegel

Názov: Lýdia (Obchodníčka s purpurom)

Foto a text: dusazeny.sk

Úryvky sú citované z knihy Lýdia, strany: ukážka biblického textu, 205 a 225.