Banská Štiavnica – Slovensko
Minulý víkend som mala cestovný. Vybrali sme sa na výlet, počas ktorého sme pozreli Hronský Beňadik, kde sa nachádza benediktínske opátstvo. Toto opátstvo tvoriace benediktínsky kláštor a gotický kostol je významnou slovenskou pamiatkou. Kláštor bol významný už v stredovekom Uhorsku. Veľká škoda, že sme tento objekt mohli pozrieť len zvonka. Určite i pohľad zvnútra by bol ohromný, avšak objekt bol zavretý. Toto bola však len zastávka. Cesta totižto viedla do Banskej Štiavnice, kde sme mali stráviť jednu noc a zrovna o tomto historickom meste bude tento článok.
Do Štiavnice sme prišli približne na obed. Chvíľu sme tápali jej historickým centrom, kým sme našli náš hotel. Mali sme však ešte veľa času dokedy sme sa mohli ubytovať, a tak sme začali našu obhliadku. No a prvé miesto, ktoré si nás získalo, bola reštaurácia 😀 😀 Vyhladovaní sme vstúpili do útulného priestoru malej kaviarničky s reštauráciou a objednali si najlepšie jedlo celého výletu. A tým bola v podstate jednoduchá polievka, ktorá však chuťou presvedčila nielen mňa, ale aj môjho spolucestovateľa. S plnými bruškami nás kľukaté uličky zaviedli až k Novému zámku, odkiaľ bol pohľad aj na kalváriu, aj na Starý zámok. Vnútri bola expozícia zameraná na tému tureckých vpádov. Okrem toho, čo sme mohli vidieť, tak sme i počuli dobovú hudbu, ktorá bola súčasťou prehliadky. Okrem tej tureckej témy sme sa mohli dozvedieť informácie i o samotnom Novom zámku. Celkovo som bola s týmto začiatkom výletu veľmi spokojná. Moje mozgové závitky pracovali a prijímali nové poznatky. Tie ďalšie prišli po krátkom čase. Pomaly sme sa vracali dole zo zámku a smerovali k dokonalému dielu – jedného z najväčších pohyblivých betlehemov na Slovensku.
Ma fotke nie je samozrejme celý. Je to obrovské dielo, z ktorého vidieť nie len vianočnú radosť. Pri pohľade naň je zjavná láska k mestu, tvrdá práca spojená s trpezlivosťou a stály rozvoj a pokračovanie v práci. Ak by vás zaujímalo viac o tomto betleheme
To už bol však čas na ubytovanie a tak sme s batožinou vyštverali po schodoch, kde nás čakala izba a hlavne posteľ, aby sme sa na chvíľu „vykotili“. Doplnili sme naše hladné bruchá, ktoré pracovali na zvyškoch polievky a zacielili sme náš ďalší cieľ – kalváriu.
Zo spodku to nevyzeralo až tak zle, čo sa týkalo počasia. Pekne hrialo slniečko, viacmenej bolo bezvetrie. Avšak keď sme už boli blízko, videli sme, že to nebude sranda. Začalo mrholiť, a ako sme neskôr aj zistili, na kopci je ešte sneh, ktorý na vychodených miestach, kade viedli zastavenia primŕzal. Čiže naše nohy skončili premočené, ale mali sme aspoň pekný výhľad na mesto pod nami. Sneh a mráz vyžiadali svoju daň a naša cesta išla ďalej do Zvolena a za kúpou nových topánok. Neboli sme si totižto istý, či to zachráni radiátor.
( Radiátor to nakoniec zachránil, ale však aj tie nové topánky sa využijú. )
Do hotela sme prišli dosť unavený. Mali sme však ešte naplánovanú večeru. Nahodili sme sa a už sme cupitali večernou Štiavnicou. Pri jedle sa už naplno začala prejavovať naša ospalosť. Prišli sme na hotel úplne zničení. Posteľ mi už prišla veľmi vhod a za niekoľko minút sme obaja spali. Nebol to úplne najlepší spánok ( predsalen domáca posteľ je domáca posteľ ) a taktiež sme mali rušných susedov. Tí boli najhorší na celom ubytovaní. Ale tak bola to len jedna noc a už prichádzal nový deň s novými zážitkami.
Nový deň začal výdatnými raňajkami ( dva chleby s nutelou, štrúdla a jeden chlieb so syrom, salámou a zeleninou….samozrejme káva nemôže chýbať ). Naše plány boli oveľa obsiahlejšie ako sa nám napokon podarilo zrealizovať, čo bola troška škoda. Treba však zhodnotiť to, čo sme stihli! A tým bol Starý zámok. Fotka nad týmto odsekom je robená zrovna pri ňom.
Mali sme celkom šťastie, pretože v ten deň tam mali i dielne a tak sme teda mali o niečo obšírnejšiu prehliadku. Tá bola v prvom rade chladná. V každej miestnosti bola strašná zima a pritom vonku pekne svietilo slnko. Oproti predchádzajúcemu dňu, mi táto prehliadka prišla slabšia. Mali sme síce papiere, avšak tie boli miestami odveci…číslovanie sa nezhodovalo so skutočnosťou a plán akoby bol robený mimo toho ako prehliadka. Čo sme mali do plusu bola výroba tradičných fajok. Taká jedna mi teraz leží na poličke už aj vypečená. Používať by sa však nedala. Ako pamiatkový predmet je to však pekné.
Po tejto prehliadke, miernom vymrznutí, sme trielili autom ďalej. Čo sa nám nepodarilo bolo napr. banské múzeum v prírode, ktoré kvôli tomu, že nie je sezóna, nemalo otvorené a do ďalšej prehliadky by sme veeeeeľmi dlho čakali. Nás však už začal tlačiť čas a ubytovanie ďalej v našej ceste. Tým sa náš príbeh v Banskej Štiavnici skončil. Nestihli sme všetko, ale veď vrátiť sa tam môžeme ešte niekedy v budúcnosti. Aby sme si pozreli i to banské múzeum, galériu, či Epicentrum lásky.
Naša cesta išla do Zvolena na zámok a v ďalší deň za netopiermi. O tých vám však napíšem nabudúce. 🙂
Zdroj fotiek : dusazeny.sk
[…] Predchádzajúci článok – Banská Štiavnica […]