Posledná zrúcanina z okolia a Drážovský kostolík | Duša Ženy
Ďalekohľadom do nie tak dávnej histórie Etiópie
11. júna 2018
Obrovské sklamanie – telové spreje z Avonu
16. júna 2018

Posledná zrúcanina z okolia a Drážovský kostolík

Dnešný článok vás opäť ako pominulé zavedie na jednu zrúcaninu. Ak ste registrovali predchádzajúce články, ktoré sa týkali turistiky na Slovensku, tak ste si určite uvedomili, že sa tieto zrúcaniny nachádzali dosť blízko seba. No a Gýmeš a Hrušov preto už len dotvára zrúcanina nad Oponicami. V tomto článku trošku porovnám aj cesty, ktorými sme na ne šli a taktiež už samotné prostredie na zrúcanine a aj bezpečnosť okolo nich. No a samozrejme, že Oponice neboli jediným cieľom, a preto ešte v závere článku dačo poviem o Drážovskom kostolíku.

Oponický hrad sa nachádza nad obcou Oponice. V tejto obci je i kaštieľ, ktorý je prerobený na hotel a okolo neho sa nachádza parčík a tenisové kurty. Pôsobí veľmi pekným dojmom, no už nie veľmi príjemný je pach, ktorý zacítite hneď ako sa vydáte smerom do lesa. Popravde nechcem ani vedieť, čo sa vyrába, alebo prevádzkuje v tých budovách, pretože ten smrad je príšerný, odporný, nechutný…je z toho len na zvracanie. Ale ak už prejdete pri týchto smradlavých budovách, dostanete sa do lesíka. Tá cesta na hrad je rôznorodá. Chvíľku ste v lese, potom pri poli a zas lesík a aj to živočíšstvo a rastlinstvo sa mierne mení. My sme mali šťastie na množstvo motýľov, ktoré sa vyskytovali na začiatku cestičky. Potom to boli už len mušky a všelijaké chrobáky. No a čo sa týka nejakých lesných plodov, tak časť cesty by ste šli okolo žihľavy a malín. Z tých malín by ste si museli dať, pretože boli vynikajúce. Možno farbu a tvar to malo spoločné s tými, ktoré kúpite v obchode ale chuťou boli oveľa sladšie.

Samotné stúpanie je príjemné, ten terén je pre všetky vekové kategórie. Vôbec nie je náročný a mne to prišlo, že v porovnaní s Gýmešom a Hrušovom je to rovnaké.

Čo už nie je rovnaké je stav, v akých sa nachádzali zrúcaniny hradov.

Oponický hrad bol postavený v 13. storočí a mal funkciu ochranného hradu, preto si na ňom svoje zbrane vyskúšali Turci aj Tatári. V súčasnosti je však v dezolátnom stave a prebiehajú na ňom rekonštrukcie. Celé jeho prostredie ( možno až na most ) by som považovala ako rizikové. Nebezpečné aj z toho dôvodu, že veľmi sa tam šmýkajú nohy, čiže sú tam strmé miesta a niektoré laty, po ktorých sa má ísť, tiež nevyzerajú dôveryhodne. Je však jasné, že tie rekonštrukcie neprebiehajú nejak dlho, a keď sa dostanú do takej úrovne, ako na Gýmeši a Hrušove, bude tento hrad oveľa bezpečnejší.

Najbezpečnejší by som považovala Hrušov, potom Gýmeš a nakoniec Oponice.

No i napriek stavu, v akom sa zatiaľ nachádza tento hrad, ponúka zaujímavú predstavu toho, ako mohol niekedy vyzerať. Povedala by som, že tento stav je ešte sympatickejší deťom ( z čoho môžu byť nanervy rodičia ), pretože v nich zobúdza dobrodružstvo a bádateľské vlohy. Čo však má a nemajú to zvyšné je zaujímavý most nad priekopou.

Táto fotka asi najlepšie reflektuje stav hradu…

Nakoniec to najlepšie 🙂 Čaká vás nádherný výhľad na okolie. Keby opäť mám spraviť rebríček, zrejme by som na prvé miesto uviedla Gýmeš a o druhé by sa delili Oponice a Hrušov.

Vždy keď vyjdem na takúto zrúcaninu, tak sa vo mne mieša taký pocit historična, že ako to tam niekedy mohlo vyzerať, ako sa asi žilo na tom hrade, čo všetko obnášal taký život…a potom sa zameriavam na tú prírodu. Keď idete napríklad do Bojníc alebo do Trenčína, tak na to historické dostanete aspoň čiastočné odpovede, čo v prípade zrúcanín je veľmi obtiažne. No, čo sa týka prírody, tak to si myslím, že skôr získate pri takýchto zrúcaninách.

Nie najkrajší výhľad na prírodu máte už z tohto miesta – Drážovce. Cesta ku kostolíku je úplne kratučká, keďže čo sa týka lesnej cesty, tak trvá do 5 minút. Kostolík aj zdola vyzerá veľmi pekne a podobne je tomu aj hore. Význam kostolíka ocenili až tak, že niekedy sa nachádzal na 100korunáčke a potom na 50korunáčke. Je zasvätený sv. Michalovi archanjelovi a na jeho sviatok sa slúži jediná omša za rok na tomto mieste. Ak by vás viac zaujímalo toto miesto, tak odporúčam si prečítať tento odkaz.  Škoda len, že nie je možné vidieť interiér. Je to miesto, kde sa dá oddychovať, ísť na nejaký piknik alebo sa len prejsť.

Čo ma už sklamalo a nemá to spoločné nič s kostolom, je pohľad, ktorý zachytáva výrobné haly a stále viac zastavanejšiu Nitru. Prichádza tu k obrovskému kontrastu medzi kostolom a teda aj vežičkami Nitry ( hrad, kalvária, kostoly ), ktoré prezentujú ešte tu históriu a na druhej strane masy činžiakov a výrobných hál, ktoré prezentujú akoby moderný obraz mesta. Je to trošku smutný pohľad, ale i s pochopením, že zrejme to takto musí ísť ďalej.

Dúfam, že sa vám článok páčil a dal vám i možno nápad, kam sa vybrať na výlet. 🙂

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *