Pollyanna po x rokoch

0
398
pollyanna

Nie som typ čitateľa, ktorý by sa zvykol vracať veľakrát ku knihám, ktoré už prečítal. Skôr dám prednosť nejakej novej knihe, ktorá by ma mohla nadchnúť. Tým však nechcem povedať, že niektoré knihy sa neoplatí prečítať aj viackrát. Keď sa už k nejakej vrátim, tak je to klasika, niečo z filozofie, niekoho biografia alebo súčasná beletria. Teraz som sa však vrátila ku knihe, ktorá sa radí do dievčenských románov staršieho dáta. Siahla som po Pollyanne.

Pollyannu som čítala asi keď som mala 15 rokov. Vtedy som si prečítala prvú časť a premostila som k odlišnej žánrovosti. V decembri som prezerala knihy medzi dievčenskými románmi a vtedy mi opäť padla do oka. Nemôžem povedať, že som sa na ňu hneď vrhla. Práveže som dosť váhala. Pamätala som si dej už veľmi matne. S istotou som však vedela, že to bol veľmi podobný štýl ako kniha Anna zo Zeleného domu. Napokon sa však vo mne zrodil verdikt: prečítam ju opäť a tentokrát pridám ešte ďalšie tri časti. Napokon som si teda požičala 4 knihy o Pollyanne.

V tomto článku nechcem písať recenziu na tieto štyri knihy, ale skôr povedať o svojich dojmoch, ktoré som mala, keď som sa vrátila ku knihe, ktorú som čítala ešte ako dievča.

pollyanna

  1. Musela som sa neustále usmievať…

Mala som pocit, že mám opäť tých pätnásť rokov a akoby som opäť tými pätnástimi rokmi vnímala celý dej. Dá sa povedať, že kniha ma nepreniesla len v čase v nej, ale aj v čase, ktorý som už prežila v reálnom svete. To spôsobilo, že prvú časť som napokon rýchlo zhltla a veľmi som sa tešila, že som si tak oživila svoje spomienky nielen na danú knihu, ale aj na svoje dospievanie.

  1. Opäť vo mne zaúradovala hlavná myšlienka knihy….

a to ešte silnejšie ako pred 8 rokmi. Zmyslom celej knihy (a nielen prvej, ale aj ďalších častí) je to, aby  každý človek vo svojom živote videl mnohé krásne veci, ktoré sa mu dejú. A aj práve v tých zlých udalostiach alebo v problémoch ich vedel nájsť a priznať si ich, aby mohol byť šťastný. Samozrejme, že to nie je vôbec ľahké (myslím, že optimisti majú v tomto výhodu), ale práve Pollyanna takýto spôsob myslenia ukazuje vo svojich príbehoch. V prvej časti je ešte dieťa..no spôsob myslenia sa u nej nemení po svadbe, po odlúčení od manžela ani po narodení detí. Myslím si, že teraz, keď som staršia oveľa intenzívnejšie vnímam, ako si veľa ľudí sťažuje a nevedia byť s ničím spokojní. No a takou určite nechcem byť ani teraz, ani v budúcnosti. Preto trošku dúfam, že budem sa v niečom podobať  Pollyanne i keď je to fiktívna postava.

  1. Cítila som takú peknú jemnosť, dievčenskosť

Ako som vyššie napísala, tak kniha Pollyanna sa v určitých obrysoch podobá Anne zo Zeleného domu. (porovnávam prvú časť) V oboch sa vyskytuje bláznivé dievča, ktoré je jednoduché, no dokáže zaujať i tých najnepríjemnejších dospelákov. Hlavné hrdinky menia svoje okolie najmä v tom ako by sa mali ľudia k sebe správať. Ďalej v oboch prípadoch je tam veľa opisov prírody, nejakých malých „katastrof“, ktoré sa im podarí vykonať a radosť, radosť z maličkostí. To všetko je opisované jemnou ženskou rukou. Na dnešnú dobu to môže pôsobiť až starodávne, no je to práve to, čo dodáva viac dievčenskosti do príbehu. Jemnosť a neha preniká cez riadky k čitateľovi. Jednoducho povedané….je to milé. A čo je milé, to má človek rád ? .

Knižka mi tak po rokoch pripomenula veľmi peknú myšlienku a zároveň som si pri nej oddýchla ako dievča, ktoré už rozmýšľa ako dospelá žena. (aspoň dúfam, že tak premýšľam) Bola by som zvedavá, čo by som zažívala počas jej čítania o desať rokov. Či by som to vnímala inak ako teraz…A tak je to asi s viacerými knihami, ktoré majú v sebe tú hodnotu, že po nich siahneme viackrát. Ako znova prežijeme ich dej a myšlienky?  Toto bola však pre mňa jediná knižka, ktorú som čítala ešte vážne ako dievča a teraz som sa k nej vrátila. Inak keď už mám niečo prečítať, tak je to zväčša klasika, alebo niečo z filozofie/biografie. Som rada, že som si osviežila ňou pamäť, i keď nebudem klamať, tretia a štvrtá časť neboli už to isté ako jednotka, na ktorú som mala pekné spomienky. Zrejme za to mohlo aj to, že nastala zmena autorky. I tak som bola spokojná, pretože napokon som sa prekonala aj v čítaní viacdielnej série, čo taktiež nepatrí k mojim čitateľským zvyklostiam.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu