Ak sledujte instagram blogu, tak ste si isto všimli, že počas štátneho sviatku som absolvovala jeden výlet. Ten pozostával z dvoch miest, ktoré sa však nachádzajú blízko seba.
Prvou lokalitou, na ktorú som sa veľmi tešila bola zrúcanina niekdajšieho františkánskeho kláštora a kostola Katarínka. Toto pomenovanie vzniklo na základe oficiálneho názvu : Kostol a Kláštor svätej Kataríny Alexandrijskej. Pamiatka je situovaná blízko Trnavy, v lesoch Malých Karpát a spadá pod obec Dechtice. Po ceste k zrúcanine vás čaká ešte Lesná železnica Katarínka. Jazdy na tejto železničke sa konajú príležitostne…čiže sa na ňu môžu návštevníci len pozerať. To je podľa mňa škoda, bolo by určite oživením aj pre deti (keďže množstvo mladých rodín, chodí pri Katarínku), keby sa mohli aj povoziť.
S kostolom Katarínka sa spájajú údajné dve zjavenia. Prvé v 16. storočí, kedy na popud zjavenia istý pastier vytvoril na tomto mieste malú jaskyňku, ktorá mala slúžiť ako kaplnka. Druhé zjavenie bolo v 17. storočí. 17. storočie sa spája už aj s obývaním prvých františkánskych mníchov na tomto území. Tí dostali od majiteľa panstva zakladajúcu listinu pre kláštor. Celkom zaujímavé meno spájajúce sa ešte s kaplnkou je syn bohatého grófa – Ján Apponyi, ktorý v nej viedol pustovnícky život, s čím tak úplne nesúhlasili jeho rodičia. Po tom, čo ho z nej vyvliekli, Ján umiera. Kláštor si „užil“ mnohé drancovania, podpálenia, vyplienenia… Za zaujímavú zmienku je určite aj sťažnosť Juraja Fándlyho, ktorý bol farárom v obci Naháč, ktorý sa sťažoval, že veriaci z obce radšej navštevujú Katarínku ako svoj vlastný farský kostol.
V súčasnosti sa o pamiatku starajú dobrovoľníci, ktorí nielen udržiavajú budovu, aby neschátrala, ale vykonávajú v jej okolí aj archeologické nálezy. Vďaka nim sme sa aj my dostali do hlavnej veže kostola, ktorú opravovali ešte starým spôsobom,teda bez použitia moderných technológií. Do tejto veže sa dá dostať v tom čase, kedy tam sú aj nejakí dobrovoľníci, teda nie je prístupná stále a vždy len s doprovodom. Výhliadka je zadarmo a návštevníci môžu prispieť dobrovoľným príspevkom na ďalšiu starostlivosť o zrúcaninu. Myslím si, že keby sa títo dobrovoľníci snažili ponúknuť návštevníkom hlbšie poznatky o objekte, potom by si pokojne mohli pýtať aj za vstup a výklad na veži. 🙂
Miesto je určené na oddych, vychádzky, túry, opekačky…Keď sme tam boli my, tak tam bolo veľmi veľa rodín, lebo je to naozaj pekné a pokojné miesto. Odporúčam vám ho navštíviť.
Obec Dobrá Voda je taktiež atraktívnym miestom pre turistov, ktorí chcú spoznávať Slovensko. Nachádza sa tu hrad Dobrá Voda, pomník Jána Hollého, pamätná izba Jána Hollého, židovský cintorín i kaplnka. Na svoje si tak môžu prísť tí, ktorí obľubujú turistiku ako aj tí, ktorí bažia po pamiatkach a histórii. Cesta na zrúcaninu Dobrá Voda vedie cez samotnú časť cintorína, kde je aj pamätník Jánovi Hollému. Po chvíľke stúpania uvidíte aj pozostatky židovského cintorína. Cesta na hrad je ľahko zvládnuteľná a netrvá dlho. Pred vami sa ukáže obrovský komplex, ktorý keby prežije, tak by to bol isto krásny i v súčasnosti. Výhľad z neho nie je až taký bombastický, môže za to i fakt, že sa nenachádza veľmi vysoko a i to, že je skôr situovaný v lese. Možno sa niekomu vidí čudné, že zrúcanina môže byť atraktívnym miestom, no každá jedna má svoje čaro a každá je v niečom iná. Výstupy na zrúcaniny sú aj omnoho menej náročné, ako keby sa vydáte na nejaký kopec v horách. Plus sa k tomu otvára aj história daného územia. Na našu škodu, tým že sme tam boli cez štátny sviatok, tak pamätná izba Jána Hollého bola zavretá. No i napriek tomu, sme v ten deň postíhali veľmi veľa a videli sme ďalšie miesta Slovenska, o ktorých sme predtým vedeli veľmi málo. Unavení sme sa najedli v miestom pohostinstvo-reštaurácii a vydali sa na cestu domov. Počas nej sme sa ešte zastavili na zmrzlinu v Trnave. A bola fakt úžasná.
