Písacie stroje ako jednotný znak poviedkovej knihy - O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch | Duša Ženy
#minirecenzie
29. apríla 2019
Nové knihy
9. mája 2019

Písacie stroje ako jednotný znak poviedkovej knihy – O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch

o nezvyčajných ludoch a písacích strojoch

Nepatrím k fanúšikom Toma Hanksa a predsa som siahla po jeho knihe. Musím povedať, že ma do toho hnala najmä zvedavosť. Keďže som ho poznala len ako herca, bola som zvedavá na to, ako sa popasoval s literárnym textom. Myslím si, že si správne zvolil poviedky ( neviem, či by som od neho román dokázala celý prečítať ). Niektoré príbehy boli zábavné, iné úplne nudné. Preto napokon knižka u mňa predstavuje taký priemer.

Hneď na začiatok musím povedať, čo ma neskutočne iritovalo v každej jednej poviedke: reklama na reklame. Mne je úplne jedno akej značky boli tie písacie stroje, kam sa knižní hrdinovia išli najesť či čo si všetko kupovali pod akou značkou. Myslím si, že to nijakým spôsobom nepomohlo tomu textu ( možno autorovi, ak s nimi mal nejakú finančnú viazanosť ). Ďalšiu nútenú nasýtenosť textu som pociťovala pri vymenúvaní jednotlivých ulíc, podnikov, novín…Pre niekoho, kto žije v New Yourku alebo sa nejak zaujíma o toto mesto, je to prínosnejšie. Pre mňa ako niekoho, kto nemal vôbec predstavu o tom, čo sa tam autor snaží opísať jednotlivými uličkami, pretože som si to nevedela predstaviť, to bolo na nič. Preto som aj jednotlivé podniky či uličky len prechádzala očami, no akoby som to vrámci toho textu ani nevnímala rozumovo. Preto je vám už zrejme jasné, prečo na mňa niektoré poviedky pôsobili nudne. Keď si to človek nedokáže konkrétnejšie predstaviť, stráca to na svojom čare. Okrem toho som pri niektorých príbehoch ako čitateľ narážala na určitú povrchnosť. Tá sa akoby neodrážala len v protagonistoch, ale i v samotnom štýle textu. Ako príklad uvádzam poviedky Tri vyčerpávajúce týždne či Vitaj na Marse. No neboli to jediné dva prípady. I pri iných som sa zamýšľala nad tým, že či Tom Hanks sa snažil niečo hodnotnejšie do príbehov vložiť.

V našich novinách sa šíri toľko klebiet! Hovorí sa, že Tri-Cities Daily News/Herald sa plánuje vzdať tlačenej verzie našich úžasných novín. Ak/keď sa tento obchodný krok stane skutočnosťou, zostane len jediný spôsob, ako si prečítať môj stĺpček a všetko ostatné, čo teraz držíte v rukách, a to v jednom z vašich mnohých digitálnych zariadení – možno v mobile alebo v hodinkách, ktoré treba každý večer nabiť. (str.91)

***

Al mal písací stroj značky Continental – obrovský prístroj veľkosti kresla – priskrutkovaný k stolu. Nie preto, lebo by ho chcel niekto ukradnúť. Bolo by hlúpe pokúšať sa ho zdvihnúť. Alov stolík bol úzky oltár redakčných úprav. Zakaždým naklepal svoju verziu môjho článku (stručnejšiu, údernejšiu, lepšiu, dočerta), potom nadvihol stroj na pántoch, aby si urobil miesto, a vrhol sa na svoj vlastný text s modrou ceruzkou. Pri práci narobil poriadny hluk: ťuk-ťuk na stroji, cink zvončeka, cvak pri prvom písmene na začiatku riadka, šuchot papiera, keď ho prudko vytiahol zo stroja, a potom tresk, keď nadvihol svoju obrovskú pracovnú pomôcku, aby mohol pokračovať v písaní ešte primitívnejším spôsobom. Al bol so svojím písacím strojom jedno telo a nikdy sa od neho od svojho stola nevzdialil viac ako meter. (str.92)

O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch

Aby som však nebola len kritická, rada spomeniem aj plusy tejto publikácie. Čo sa mi veľmi páčilo bola prepojenosť. Jednak, čo sa týkalo názvu knihu so súborom poviedok, naozaj v každej jednej bol dodržaný nejaký čudák a písací stroj 😀 :D. Nadväznosť sa ukázala zopárkrát aj v samotných poviedkach. Niektoré postavy sa v knižke vyskytli viackrát. Aj tematika poviedok je stála. Buď sa autor vracal do minulosti, alebo aj pracoval s budúcnosťou. Tak sa mu podarilo predviesť spojenie minulosti, súčasnosti a budúcnosti. Jeho témy by sa tak dali rozdeliť do troch častí – čo nám prináša život, spomienky a technické vynálezy budúcnosti. Najmä pri tom treťom som bola najviac prekvapená. A musím povedať, že milo. I tu sa v jednej poviedke spájalo budúcno s minulým, keďže išlo o presun v čase do minulosti. Viem si predstaviť, že práve na túto tému, by som ešte mala chuť siahnuť, ak by sa jej naďalej venoval. Čo sa mi ešte páčilo bola určitá rôznorodosť. V knihe zakomponoval scenár, listy, poznámky, klasické rozprávanie poviedky či  novinové články. Tým určite dodal knižke niečo originálnejšie a nepôsobila fádne.

Napokon ma však kniha O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch neohúrila až tak. Má svoje svetlé, no i slabšie stránky. V tomto prípade bol spôsob spracovania textu na vyššej úrovni , no samotný text a posolstvo v myšlienkach už bolo slabšie.

Moje hodnotenie

3/5

Autor: Tom Hanks

Názov: O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch (2018), Uncommon Type

Foto: dusazeny.sk

Úryvok je citovaný z knihy O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch, str. 91,92.