Ahojte.
V tomto článku by som vám rada ukázala miesta, kam sa vám počas letných dovoleniek oplatí ísť na Slovensku, konkrétne na Orave a jej blízkom okolí. Ja som v tejto oblasti absolvovala výlet ešte pred návalom turistov a aj napriek tomu, sa ich už na týchto miestach zhromažďovalo dosť. To je myslím dostatočný dôkaz toho, že na Orave je veľa pekných a zaujímavých miest. Ja som vybrala 4, ktoré prezentujú prírodu, tradíciu, históriu, ale aj trocha zábavy pre malých návštevníkov.
Prvé miesto, kam vám určite odporúčam ísť sú Jánošíkovské Diery( bývali sme v Oravskom Podzámku, čiže sme to mali len 40min autom), poprípade, ak dáte prednosť náročnejšej túre, tak aj Malý a Veľký Rozsutec. Máte na výber štyri náučné chodníky:
- Malý okruh: Náučný chodník Diery (Biely Potok-Ostrvné-Podžiar-Vrchpodžiar-Ostrvné-Biely Potok) Trvanie tejto trasy je cca. 2-3 hodiny.
- Veľký okruh: To najlepšie z Jánošíkovských Dier (Biely Potok-Ostrvné-Podžiar-Pod Tesnou Rizňou-Medzirozsutce-Pod Pálenicou-Vrchpodžiar-Ostrvné-Biely Potok) Dĺžka tejto trasy trvá cca. 4-5 hodín.
- Veľký okruh s výstupom na Malý Rozsutec (Biely Potok-Ostrvné-Podžiar-Pod Pálenicou-Medzirozsutce-Malý Rozsutec-Biely Potok) Táto trasa vám zaberie cca. 5-6 hodín.
- Veľký okruh s výstupom na Veľký Rozsutec (Biely Potok-Ostrvné-Podžiar-Pod Tesnou Rizňou-Medzirozsutce-Veľký Rozsutec-s. Medziholie-Štefanová-Podžiar-Ostrvné-Biely Potok) Predpokladané trvanie tejto trasy je 6-7 hodín.
-údaje sú prevzaté z letáku, ktorý je k dostaniu na začiatku trasy.
Naša trasa spočívala z kombinácie, ktorú sme si vytvorili nie náročky. Pôvodne sme sa vydali len na To najlepšie z Jánošíkovských Dier. Táto trasa by v prípade dobrého počasia bola vhodná aj pre deti. V tom čase, keď sme po nej išli my, vtedy by som s malým dieťaťom neriskovala. Náš čas totižto bol deň po daždi. Všade bolo blato, vyliata voda a šmykľavé kamene. I napriek tomu je to krásne miesto a keby som nemusela stresovať nad tým, kde sa vykydnem, tak by som si to užila určite ešte viac. Ak však hľadáte pokoj v prírode… tak tu narazíte na množstvo turistov a veľa hluku. K pokojným častiam prírody to teda nepatrí, no svojou krásu vám môže vyraziť dych.
Ako však pokračovala naša kombinácia? Museli sme si to skomplikovať, inak by to veru nebolo ono 🙁 . Neotočili sme sa teda nazad, ale pokračovali ďalej a to až k Veľkému Rozsutcu. Nevyšliapali sme však ani naň (v tom čase bol aj uzavretý), ani na Malý Rozsutec. Nedovolili nám to naše fyzické sily. To sme však nevedeli, koľko cesty máme ešte pred sebou, keďže sme sa vydali spodnou trasou k Štefanovej. Auto nás totižto čakalo v Bielom Potoku, no my sme vyšli v Štefanovej. Bola nedeľa a žiaden autobus nešiel. Mali sme však šťastie, pretože len tak náhodou tade išla taxikárka a tá nás potom vzala na úplný začiatok nášho putovania prírodou. Neviem si predstaviť, čo by sme spravili, keby sa tam neobjaví. Bolo to napokon síce namáhavé, no i krásne.
Ďalšie miesto, ktoré určite nesmiete vynechať je Oravský zámok. Nachádza sa v obci Oravský Podzámok (tam sme boli aj ubytovaný) a je považovaný za jedno z najkrajších miest na Slovensku. Čo nás čakalo v tomto krásnom hrade? Ráno, keď sme sa naň vydali lialo ako z krhli. To nám aspoň zaručilo, že sme ako skupinka bola menšia a aspoň ja sa v takých podmienkach cítim lepšie. Ide to rýchlejšie, prednášajúca sa vie lepšie venovať návštevníkom a odpovedať na ich dotazy vo väčšej miere.
Musím podotknúť, že my sme mali dobrú sprievodkyňu. Porozprávala nám množstvo informácií, nielen tých faktografických, ale i pikantných o obyvateľoch hradu, či informácie o dianí na hrade, ktoré podľa mňa prekvapili každého z nás. (napríklad také, že dvorania sa po veľkej potrebe utierali malými mačiatkami…)
Vnútorná výstava hradu je rôznorodá. Svoje čaro má každá jedna časť hradu, či už ide o vonkajší vzhľad, kaplnku, Thurzov palác, Korvínov palác a iné miesta, ktoré sú doplnené dobovým nábytkom, informačnými panelmi, prírodnými exponátmi alebo filmovou miestnosťou, kde sa dozviete o všetkých filmoch a rozprávkach, ktoré sa na tomto mieste natáčali. Oravský hrad je jedno z miest, ktoré by mal každý Slovák aspoň raz za život navštíviť. Cena veľkého okruhu je pre dospelú osobu 10 euro a pre ZŤP 5 euro.
Jedným z miest, ktoré očarí najmä deti je Oravská lesná železnica. Pôvodne táto železnica slúžila na prepravu dreva z lesných správ a spájala Oravskú Lesnú, Zákamenné a Lokcu. Z pôvodnej dĺžky 110 km sa napokon zachovalo 3,5 km. V roku 1972 bola vyhlásená za kultúrnu pamiatku. Oravská lesná železnica je prístupná turistom počas celého roka. Počas zimy návštevníkov vozí vyhrievaný vozeň. Od roku 2008 plní najmä funkciu vyhliadkových jázd pre širokú verejnosť.
Tento vláčik je najmä pre rodiny s deťmi. Počas krátkej trasy na nich spoza stromov vykúkajú rôzne rozprávkové bytosti. Pred jazdou a aj počas zastávky na nich čaká rozprávka, ktorú im rozprávajú/hrajú herci v kostýmoch a napokon dostanú aj vymaľovávanku. Na nás starších skôr čaká múzeum na stanici, príroda a vyhliadková veža. 😀 😀 Toto miesto sa oplatí navštíviť najmä pre jazdu v takomto neobyčajnom vláčiku, inak je to skôr atrakcia pre deti. Musíte sa pripraviť i na to, že miest je tam menej ako predaných lístkov. Veľa detí preto sedí rodičom na kolenách a cestujúci sa môžu cítiť aj ako sardinky. Má to teda plusy i mínusy.
Cena lístkov nás vyšla 7.50 s tým, že sa kupoval jeden lístok pre dospelého 5,00 a jeden ZŤP 2.50 . Dieťa to má zadarmo.
My vo vláčiku, keď tam ešte nebolo ani nohy. —
Mali sme trocha smolu, že sme vyše hodinu museli čakať na stanici, kým išiel vláčik. Pre deti tam je aspoň veľké ihrisko, čiže tým nuda nehrozí.
Posledná povinná jazda (aspoň vrámci tohto článku) je Múzeum oravskej dediny Zuberec – Brestová.
Jedným slovom krása. Čo domček to iný život. Veľmi podnetné, zaujímavé a človek sa naozaj akoby ocitne niekoľko storočí vzad. Úlohou takéhoto múzea v prírode je ľuďom priblížiť dobovú architektúru, vnútorné vybavenie, spôsob života predkov ako aj vonkajšie prostredie: lúky, pasienky…
Múzeum oravskej dediny je rozdelené na:
Dolnooravský rínok – predstavuje sídelnú formu dediny s trhoviskom
Hornooravská ulica – reprezentuje ulicové typy sídel s radovou zástavbou
Goralské lazy – naznačujú rozptýlené usadlosti v horskom prostredí
Kostol s cintorínom
Mlynisko s vodnými technickými stavbami – mlynom a valchou
Po okrajoch areálu sú umiestnené sezónne stavby.
Možno sa to takto javí malé, ale strávite tam určite minimálne hodinu. Ale boli by ste frajeri, keby to tak rýchlo obeháte. Okrem samotnej expozície sa v tejto „dedinke“ nachádza aj krčma a stánky s jedlom. No a samozrejme, že si viete kúpiť aj nejakú tú pohľadnicu.
Múzeum oravskej dediny je otvorené od 8 rána a za jeho návštevu zaplatíte v prípade klasického lístka 4 eurá.
Na mňa tento skanzen urobil veľmi dobrý dojem. Najviac sa mi tam páčili nízke okná na domoch, ktoré zdobili kvety, dobová škola a maľby v kostole. No i celé vonkajšie priestranstvo ponúka návštevníkom príjemné prostredie, v ktorom si môžu oddýchnuť a zároveň načerpať nové poznatky. Každý dom má totižto panely s informáciami, čo sa v ňom nachádzalo a aké predmety sú v jednotlivých izbách.
Tento skanzen vám určite odporúčam a po Oravskom hrade to bolo druhé najkrajšie miesto, ktoré som navštívila na Orave.
Čo sme ešte ďalšie videli? V článku o Zakopanom som vám už niektoré atrakcie priblížila. Čo sa týka Slovenska, tak sme počas tohto výletu ešte navštívili Demänovskú jaskyňu slobody, salaš Krajinku, kde sme si nabalili syrov, bryndze a koláčov a Oravskú priehradu. Za 4 dni toho bolo dosť, no stále je čo nové objavovať a spoznávať, načerpávať vedomosti z histórie našej krajiny, ako aj zažiť turistiku a pokoj niekde v prírode. K ďalším miestam, ktoré určite stoja za to na Orave patrí Literárne múzeum P.O. Hviezdoslava, Pamätný dom Martina Kukučína, Florinov dom, Expozícia Hviezdoslavovej Hájnikovej ženy či Babia hora.
Dúfam, že bol pre vás článok zaujímavý a možno aj inšpiratívny pre nejakú vašu cestu po Slovensku 🙂 .
