Milí čitatelia, rada by som vás upriamila na dve knihy pre mládež od 10 rokov. Oba tituly riešia problematiku vnútorného prežívania dievčat, ktoré je ovplyvnené depresiou/úzkosťou.
Iria G. Parente, Selene M. Pascual – Sedem strašidiel pod posteľou.
Tento titul ma niečím uchvátil ešte predtým ako mal vyjsť. Asi hneď zaúradovala sama metafora strašidla pod posteľou, čo navodzovalo, že sa bude jednať o niečo vážnejšie odohrávajúce sa vo vnútri dieťaťa, tínedžera. A bolo to presne tak.
Príbeh hovorí o dievčati Alme. Jedného dňa sa jej život uvrhol do temnoty, z ktorej sa vynárali ďalšie a ďalšie strašidlá. Každé bolo iné, každé malo inú úlohu v jej vnútri. Alma to už viac nemohla znášať.
Na to, aby bojovala s temnotou, ktorá ju obklopuje, musí nabrať odvahu a vyhľadať Lovkyňu strašidiel. Jej úlohou je Alme pomôcť bojovať proti strašidlám, pochopiť, že to nie je proces, ktorý trvá jeden-dva dni a poukázať, že klamstvom: „Nič sa nedeje.“ – sa nič nevyrieši.
„Strašidlám sa nepáči, keď sa o nich hovorí.“
Titul Sedem strašidiel pod posteľou nie je napísaný ako klasická beletria. Nemá to veľkú dejovosť, postáv je tam minimum. Ide o ilustrovaný príbeh od 10 rokov, ktorý čitateľa upriamuje do vnútorného sveta hlavnej protagonistky. Tá bojuje so „strašidlami“, ktoré jej znepríjemňujú bežný život. Zakrádajú sa do jej spánku, plnenia povinností, ale aj do voľnočasových chvíľ. Autorky týmto príbehom chceli poukázať na duševné zdravie, ktoré je v nebezpečenstve nielen u dospelých ľudí, ale vo väčšej miere už aj detí a tínedžerov.
„Možno strašidlá neboli nič viac než toto: Hlasy, ktoré nadobudli tvar. Ale pre Almu začali byť oveľa skutočnejšie ako ktorýkoľvek človek.“
Mne sa kniha po obsahovej a podpornej stránke páčila, čo mi úplne nesadlo bol práve štýl a rozprávač, ktorý sa vymykal bežnému románovému spracovaniu. Kniha mnohých však môže zaujať aj svojou grafickou stránkou.
Raina Telgemeier – Nervy
Raina sa počas jednej noci zobudí na bolesť žalúdka. Nie je zle len jej, ale i mame….zrejme to bude črevná viróza. Jeden problém odštartuje ďalší a ten ďalší. Črevná viróza napokon začne šramotiť Rainino vnútro nielen v žalúdku. Žeby to boli nervy? Čo s nimi má Raina spraviť, keď ich nevie ovládať? Komiks o dievčati, ktoré začína mať problémy v škole, s kamarátkami, no i jeden osobný, o ktorom nechce verejne hovoriť.
Raina Telgemeierová trpela počas štvrtého a piateho ročníka bolesťami brucha a úzkosťou. V tomto období aktívne navštevovala terapiu. Bolesti ani úzkosť sa len tak nevyparili, naučila sa ich však pomaly ovládať. Za posledné roky absolvovala kognitívno-behaviorálnu terapiu, kurz techniky mindfulness, terapiu EMDR a expozičnú terapiu. Užívala antidepresíva a vyskúšala meditačné aplikácie.
Komiks Nervy predstavuje jej osobnú skúsenosť, o ktorú sa rozhodla podeliť so svojimi čitateľmi. Vyzýva každého, kto pociťuje úzkosť, stres či má nejaký iný problém, aby sa o tom porozprával s dospelými. Nemá sa mlčať. Jednotlivec svoje pocity môže vyjadriť nielen rozprávaním, ale i kreslením, písaním, skladaním hudby.
Nervy sú z komiksovej série, ktorú veľmi obľubujem. Určitá ľahkosť predchádzajúcich dvoch kníh mizne a nastupuje trochu ťažšia téma, ktorá je autorke veľmi blízka. Až na nejaké detaily, komiksový román Nervy vychádza z jej života, čo na čitateľa pôsobí dôveryhodne. Téma je spracovaná veľmi dobre. Začína sa črtať nepatrne, no je podaná citlivo a najmä, aby bola aj určitým vodítkom, ako začať riešiť svoje problémy, ktoré sa nemusia týkať len úzkosti. Postava Rainy predstavuje mladého adolescenta, ktorý je sám v sebe stratený a potrebuje pomoc dospelého človeka. Raina sa musí naučiť pomoc nielen prijať, ale na ňu aj nadviazať svojím konaním a pracovať s jednotlivými poruchami. Komiks dokáže veľa dať nielen deťom a tínedžerom, ale i dospelákom, ktorí si radi oddýchnu pri ľahšom čítaní, ktoré však zachádza do hĺbky.
