Meghan Dohertyová – Nebuď hulvát
Nebuď hulvát je poučnou publikáciou či už pre mládež, alebo v podstate pre každého. Je však graficky hravo spracovaná a teda je pre tínedžerov atraktívnejšia. Jej text je dopĺňaný obrázkami a vtipnými komentármi. Miestami pôsobí viac ako komiks než ako nejaký manuál slušného správania. Autorka sa priblížila mládeži ako len to išlo. Ako som ja vnímala túto knihu a ako sa mi celkovo čítala? Jednoznačne ide o rýchle čítanie, ktoré je podčiarknuté zábavou, no vo vyššom veku recipienta, už nemá veľmi čo povedať. Aspoň nič nové. Jednoznačne si pri texte dobre oddýchne. Zaujíma sa o témy: vzťahy, ako sa správať doma, v škole, v práci, na zábave, v doprave a na internete. Celkovo ma kniha príjemne potešila, pretože som ani nevedela, že takýto titul existuje a myslím si, že pre cieľovú kategóriu je prínosný. Ja oceňujem najmä tú jednoduchosť a hravosť, ktorá odľahčuje danú tematiku. Rady, ktoré sa v knihe nachádzajú sú na mieste a pomôžu predísť mnohým nedorozumeniam či trápnym situáciám. I keď mne nie je kniha primárne určená, tak ma v dobe čítania milo potešila a určite ju na poli YA literatúry beriem ako prínosnú.
4/5
„Ustavičné porovnávanie sa s inými odvádza vašu pozornosť od toho, čo je pre vás naozaj dôležité. Musíme si určiť cieľ a vážiť si svoje schopnosti. Musíme nájsť uspokojenie vo vlastnom raste a úspechoch. Nakoniec, aj keď niekto vyzerá, že dosiahol všetko – s úspešným scenárom, množstvom peňazí, so silou bojovníka a bohyňami po boku – v hĺbke duše sa môže cítiť deprimovaný, neurotický a na pokraji psychického zrútenia. Aj tým, čo dosiahli všetko, často niečo chýba. Pamätajte si: Úspech nie vždy prináša šťastie a šťastie sa nehľadá jednoducho.“ (str. 15, časť Vzťahy)
Psychológia pre –násťročných
Čo skúma psychológia? Ako súvisí s našim rozumom? Ako masa ovplyvňuje jednotlivca? Odpovede nielen na tieto otázky nájdete v tejto publikácii. Odborná kniha Psychológia pre –násťročných slúži ako titul, ktorý zoznámi čitateľa s oblasťou psychológie – nenáročne – odborne a atraktívne. Dá sa povedať, že je to kniha, s ktorou je celkom dobré začať, ak sa zaujímate o túto oblasť. Pre mňa osobne to už nebol taký prínos, pretože som psychológiu mala na vysokej škole a teda knižka mi nedala nejaké nové vedomosti a informácie, s ktorými by som počas troch rokov nebola už zoznámená. Možno ma však oboznámila s menami, ktoré čiastočne vyprchali a aspoň som si nanovo oprášila svoje staré vedomosti. Keďže som vždy mala rada psychológiu, tak ma knižka zaujala a čas pri jej čítaní mi ubehol raz-dva. Ak by ste sa chceli pustiť do tejto knihy, tak vám to radím najmä vtedy, ak nemáte ešte obsiahlejšie poznatky oboru. Začiatok knihy je ešte dosť všeobecný, poučkový, teda nemastný-neslaný, no postupom strán sa to zlepšuje. Je to pekne graficky spracovaná kniha, ktorá má čo ponúknuť. Mne už veľmi nie, no verím, že práve kategória –násťročných vďaka nej vie získať množstvo nových poznatkov.
3/5
„ Jeden z najďalekosiahlejších dôsledkov podriadenia sa autorite je vymiznutie pocitu zodpovednosti.“ (str. 135)
Amanda McCardie – Knižka o pocitoch
Knižka o pocitoch bola pre mňa prvá kniha tohto „oboru“, ktorá slúži rovnako pedagógom, rodičom a deťom. Je to ten titul, ktorý navodzuje na jednotlivé témy a štartuje diskusie. Dieťa spoznáva jednu rodinu, ktorá zápasí so všetkými pocitmi. Autorka uvádza niekoľko názorných ukážok a riešení pri negatívnych skúsenostiach. Rodič a učiteľ s deťmi môžu viesť diskusiu o jednotlivých emóciách a pocitoch, no zároveň samo dieťa môže premýšľať a analyzovať bez toho, aby o knihe a príbehu rozprávalo. Je to poučná kniha, ktorá je obsahovo prínosom, pohráva sa s detskou fantáziou a dospelým môže slúžiť ako edukačná pomôcka.
4.5/5
„Rozrušení sme aj vtedy, keď žiarlime. Tato hovorí, že Tuli žiarli, keď prídu do domu cudzí psi. Žiarli najmä vtedy, ak im mama venuje príliš veľkú pozornosť. Lenže Tuli nie je jediný, kto žiarli. Istý čas žiarlil na Sama jeho kamoš Peťo. Začalo sa to vtedy, keď Peťo zostal u Sama na noc. Na druhý deň sa v škole vysmieval Samovi za to, že spáva s plyšovým medvedíkom. Nahováral aj ostatné deti, aby sa mu vysmievali. Sama to tak bolelo, akoby dostal úder päsťou pod rebrá. Peťo bol zlý na Sama preto, lebo na neho žiarlil. Kiežby aj jeho otec s ním trávil toľko času, ako Samov otec trávi so Samom. Peťo sa cítil malý a bezvýznamný a nevedel to zniesť. A preto chcel, aby sa radšej Samo cítil malý a bezvýznamný. (str. 28 – 30)
