Nevydarené kolobežky, výstup na Hrušov | Duša Ženy
Mesiac na stránkach kníh – Máj
7. júna 2018
Ďalekohľadom do nie tak dávnej histórie Etiópie
11. júna 2018

Nevydarené kolobežky, výstup na Hrušov, smrádkové zvieratká a prenasledujúci dážď…

Nie vždy vyjde výlet na výbornú. O tom sme sa presvedčili i my.  Naše plány sa postupne rúcali jeden za druhým. No ako to bolo?

Pôvodný plán znel autom prísť do Topoľčianok a tam zistiť informácie ohľadne kolobežiek, ktoré sa dajú vypožičať. Keďže naša dovtedajšia vedomosť bola taká, že je možné sa vyviesť na Hrušov a odtiaľ kolobežkami dole…nevideli sme v tom žiaden háčik. Avšak my sme si tie KOLOBEŽKY neočekovali na facebookovej stránke, len na stránkach, kde o nich písali a tie neuvádzali žiadne bližšie podmienky. Nuž tak na mieste sme nikde nevedeli nájsť, kde by tie kolobežky mali byť. Informácia: ,,Ak prídete autom, spoločnosť ponúka aj prepravu zo stredu obce Topoľčianky na hrad.“ je nie veľmi presná, lebo ako mám vedieť čo oni chápu stredom obce, keď som tam nikdy nebola… A aj sme hľadali a nenašli sme. Tak teda využiť telefónne číslo. Samozrejme, že vypli. Potom sme pozreli ich spoločnosť na fb a tam sme zistili, že sa treba objednať, no ale telefón nebrali. Plus ešte je potrebné, aby osôb bolo minimálne 4, čiže v tom momente sme dokolobežkovali. Vydali sme sa teda na hrad Hrušov, nech nemáme znechutenú náladu. Boli sme na ňom aj minulé leto, len teraz sme šli druhou stranou, čo znamenalo aj dlhší výstup. Oproti minulému roku sme šli aj „dovnútra“ hradu a to bolo krásne aj s výhľadmi, ktoré ponúkal, aj rôznymi okennými výčnelkami, dokonca je tam miestečko, taktiež s výhľadom, ktoré je prichystané na sedenie pre turistov prikrývkami. Zrúcaninu si však neužijete v príjemnom tichu kvôli stálym robotníckym prácam. Tie trvajú už niekoľko rokov a teda je viditeľný aj rozdiel pred začatím opráv a teraz. Keďže sa na hrade stále robí, treba brať do úvahy, že je potrebná zvýšená opatrnosť.

Tieto fotky vznikli ešte za krásneho počasia, ktoré nám dovoľovalo sa kochať nielen Hrušovom ale i prírodou v okolí. Oblaky sa stále kopili, menili svoju bielobu a tak už pri zostupe cez les sme riadne premokli. ( Mali sme našťastie so sebou veci na prezlečenie.)

Čo ďalej? Jedna búrka prešla. Ja som pociťovala hnev, pretože týždeň predtým sme nikam nešli, lebo hlásili búrky a neviem čo…tak teda sme zostali doma na riti. A teraz bola tá istá predpoveď . A zas by im nevyšla a zas by sme nič nemali z toho dňa. No samozrejme, že im teraz najust vyšla!!! No rozhodli sme sa teda vrátiť smer Topoľčianky. Mali sme na výber kaštieľ alebo zubriu oboru. ( To bol inak tretí bod programu, ale napokon sa to cez ten deň úplne pomiešalo.) Pred nami bolo jasno, tak sme sa rozhodli, že pôjdeme za zubrami. Jasno však bolo len chvíľu. Napokon tak lialo, že sme šli 20 a cez okná nebolo nič vidieť. Zaparkovali sme. Samozrejme, že prestalo pršať. Tak sme teda išli pozrieť tie smradlavé zvieratká. Ale viete čo sa stalo? Išli sme teda do lesa ako je spravená obhliadka. Bola by to krásna prechádzka nebyť toho, že po 15 minutách začalo liať. Čiže sme z lesa vyšli mokrí a od blata. V podstate sme pri tých zubroch strávili krátky čas a šli naspäť . Tak mokrí sme sa ani nechystali do kaštieľa.

Ako vidíte na fotke, tak keď sme vyšli z lesa slniečko pekne pieklo a po kvapkách ani stopy. To len my sme boli mokrí...

Ako vidíte na fotke, tak keď sme vyšli z lesa slniečko pekne pieklo a po kvapkách ani stopy. To len my sme boli mokrí…

Náš výlet sa týmto skončil. Počasie nás predbehlo 😀 😀 Ale i tak Hrušov bol krásny, keď už iné nevyšlo. Na ten vám aj odporúčam ísť, ak máte radi výstupy k zrúcaninám, alebo sa nejako zaujímate o ten región. Uvidím, keď tam raz v budúcnosti pôjdem znova, či budú viditeľné ďalšie zmeny.

 

Foto: dusazeny

Pridaj komentár

Vaša e-mailová adresa nebude zverejnená. Vyžadované polia sú označené *