Guram Odišarija – Prezidentov kocúr
Prezidentov kocúr je knihou, ktorá dokáže prekvapiť. Nie je to síce literatúra, ktorá by bola podobnou tej našej, no i tak môže byť príjemným čítaním pre Slovákov, alebo možno aj nie…
Kniha sa skladá z krátkych príbehov, spomienok, ktoré čitateľovi približujú mesto Suchumi, jeho obyvateľov a konkrétnu postavu – Michaila Temuroviča Bgažbu.
Michail Temurovič Bgažba
Hlavný hrdina tohto príbehu je svojim spôsobom kuriózny človek. Čitateľ nevie, čomu všetkému má veriť, ktoré tvrdenia spisovateľ sám dokrášluje, alebo sa len drží toho, čo má o tomto človeku napočúvané. Myslím si, že ak čitateľ chce vyvinúť nejaký vzťah ku knihe, musí mať vzťah aj k tomuto hrdinovi ( či už pozitívny, negatívny, poprípade aj vlažný…). Dôvodom je to, že všetko ostatné mimo Michaila Temuroviča Bgažba je nepodstatné a len on tvorí celý dej – jeho smerovanie a jeho koniec. A aká je to vôbec postava? Klamárska a priateľská. Ľudia, ktorí sa vôkol neho obklopujú sú buď veľmi naivní, alebo len hrajú svoju naivitu. Percipient vďaka postavám sleduje rôzne charaktery, správanie a kladie si otázky smerujúce na spoločnosť, ale možno i na seba samého. Spoznáva život postavy. ktorá reálne žila, no dielo nie je klasickým biografickým románom.
Absurdnosť nad absurdnosť?
Celá knižka je písaná formou krátkych príbehov, ktoré sa týkajú už spomínaného protagonistu. Sú rozdielne dľžkou, rozprávačom i postavami, ktoré v nich vystupujú. Majú však aj spoločný znak, jednak hlavnú postavu a štipku absurdity. Pri niektorých spomienkach sa máte chuť zasmiať, pri iných však neviete, či nemáte plakať od nechuti, zo smútku…Niektoré z konania postáv sú nad chápanie zdravého rozumu. I to je jeden z motívov, ktorý nemusí pozitívne vplývať na každého čitateľa. Niekedy je obtiažne určiť, či má byť kniha humorná či seriózna. Skôr ide o zmiešaninu, ktorá vytvára absurdný dojem nad všetkým, čo sa v nej odohráva.
Jednoduchosť v čítaní
I keď sa kniha môže zdať na prvý pohľad náročnejšia na čítanie, opak je pravdou. Čiastočne ide o literatúru nám vzdialenejšiu, no má v sebe prvky, ktoré sľubujú i relaxačné čítanie. Je k tomu ešte celkom príjemne spracovaná graficky, doplnená niekoľkými ilustráciami. Myslím si, že obálka je zhodná s tým, čo sa dá očakávať od vnútra knihy – určité nepochopenie, komédiu spoločnosti a absurdnosť jednej postavy histórie.
-,,Dnes je tu medzi nami starosta mesta Suchumi Dmitrij Andrejevič Chvarckija. Potvrdí nám, že práve v týchto dňoch archeológovia svetového významu v Suchumi, tam, kde sa rieka Čalbas vlieva do mora, objavili hlinené tabuľky, podľa ktorých zistili, že Suchumi bolo pred 3517 rokmi mestom Suchumi.“ Dmitrij Chvarckija celkom zmeravel, lebo v tom čase sa žiadne vykopávky nerobili, a žiadne tabuľky sa nenašli. Po niekoľkých ďalších prípitkoch Michail Temurovič vyhlásil, že Suchumi a Babylon vlastne vznikli naraz, čiže súčasne.-
Kniha Prezidentov kocúr má prvky, ktoré môžu zaujať aj sklamať. Autor knihy Guram Odišarija má svojský štýl písania, ktorý mne osobne úplne nesadol. Bol však pre mňa prekvapivý, miestami i zaujímavý a mohla som si vytvoriť aspoň čiastočne názor na gruzínsku literatúru. ( preto čiastočne, lebo po jednej prečítanej knihe sa to nedá ešte zhodnotiť ) Odporučila by som ju však niekomu, kto hľadá niečo nevšednejšie, nekomerčné a taktiež s odkazom na minulosť. Tá je v knihe čiastočne načrtávaná – niekedy sa tlačí viac do popredia, niekedy zostáva zas v zákulisí hrdinov. Jednoznačne však spoznáte osobnejšiu stránku jedneého z 1. tajomníkov komunistickej strany Abchádzka.
Moje hodnotenie
3/5
Autor: Guram Odišarija
Názov diela: Prezidentov kocúr ( 2015 )
Foto: dusazeny
