Oči zasypané pieskom – Pawel Smoleński
Oči zasypané pieskom je kniha, ktorá so sebou nosí nálepku edície Prekliatych reportérov. V tejto reportáži sa autor Pawel Smoleński snaží zachytiť konflikt na Blízkom východe. Snaží sa o nájdenie odpovede na otázku : Je na tomto území ešte vôbec možný mier? Nemusí ani dať priamu odpoveď, pretože celá kniha je jednou veľkou odpoveďou.
-
Kam nás zavedie autor…
Reportáže svojich čitateľov neustále unášajú k destináciám, ktorým sa poväčšinou človek obracia chrbtom. V tomto prípade je to také nalomené, pretože keby neprebiehali neustále konflikty a neznásobovala sa nenávisť medzi ľuďmi, tak by dané územie mohlo byť dobre zarábajúcou dovolenkovou destináciou. Dôkaz toho je i to, že koľko ľudí ( najmä veriacich ) je ochotných aj za takýchto nepriaznivých podmienok navštíviť pútnické miesta. Ale to by mohlo byť len keby sa nesiala nenávisť v oboch táboroch, keby si vedeli ľudia odpúšťať, keby nepanoval medzi nimi taký strach, keby sa dalo zabudnúť. A to, ako vidieť s textu Smoleńského, je len vidina nádeje v krajšiu budúcnosť, ktorej väčšina domácich už neverí.
-
Jeden chaos
Ako ja veľmi ľúbim Absyntovky, tak táto bola pre mňa zatiaľ najhoršia a cítila som sklamanie. Otázky, ktoré v nej riešil autor boli aktuálne a rovnako aj pre mňa zaujímavé ( inak by som ju asi nečítala ), no štýl jeho písma mi vôbec nesedel. Pre mňa bol veľmi chaotický – preskakoval medzi postavami, prostredím a témami . Chvíľu sa zaoberal jednou vecou a keď som sa už do toho začítala, prišiel môj mozoček na to, že čoho sa to týka, tak zrazu začal o úplne niečom inom. Nevidela som v jeho texte nejakú štruktúru, po ktorej by išiel a to pre mňa znamenalo zmätok. Pre niekoho, kto má prehľad o konfliktoch, ktoré prebiehali na danom území v minulosti, ako aj o udalostiach, ktoré sa tam dejú teraz, tak by tento spôsob zápisu spomienok a rozhovorov nemal byť mätúci, tak ako pre mňa.
-
Na každú stranu zlo
Tak, ako aj v iných reportážach, tak i tu ide do veľkej miery o výpovede obyvateľov. Je logické, keďže všetci tam už napáchali mnoho zla, že nik si neuzná vinu. No neviem, či to je spôsobené autorovým štýlom písania ( zrejme áno ), ale text ukazuje len chlad. Výpovede ľudí sú len reprodukciou, nie samotným prežitým pána Smoleńského. To, čo vložil do svojich reportáží síce odráža strach, nenávisť, dokonca aj nádej, no celé to pôsobí umelo. Neprihovára sa osobnejšie , nesnaží sa vkĺznuť do hlavy čitateľa inak ako cez suchopádne reflektovanie. Je to ako abeceda udalostí, ktoré sa stali. Učíme sa ju odverklíkovať, no málokedy sa ňou hlbšie zaoberáme. Nemôžem však povedať, že by neprišli aj svetlé momenty. ( najmä, ak išlo o prípad jedného taxikára, či niekoľkokrát opakované búrania domovov )
Sedíme v Jeruzaleme na stretnutí s aktivistami za ľudské práva. Niektorí sú zo zahraničia. Hovoria, že Izrael nemá až také právo na existenciu. Alebo že treba bojkotovať tento posledný štát na svete s apartheidom, aby sa uľavilo ťažobe Palestínčanov. Radia mi, aby som s Jehudom išiel do Hebronu, tam spoznával naozajstný fašizmus ( bol som tam viackrát ako oni všetci dokopy ). Hovoria, že Prelomiť mlčanie prináša dôkazy, že majú pravdu.
Jehuda mlčí, hoci mu odoberajú právo na otčinu. Zvykol si, už to s ním netrhá. Keď som sa ho opýtal, ako sa cíti, odpovedal, že na vysvetlenie by sme sa museli rozprávať dlhé hodiny nad mnohými pivami.
,,A troma slovami?“ tlačil som na neho.
Odpovedal:,,Lepší Izrael je toho hodný.“
( s. 93 )
-
Záver
Reportáže z Blízkeho východu mi neurobili až takú radosť ako som očakávala. Ich čítanie mi trvalo dlho a bolo zdĺhavé, lebo som si nedokázala zvyknúť na štýl autora. Pritom to však bola zaujímavá téma, ktorá má čo povedať a zrejme aj bude naďalej, lebo keď si knihu prečítate, tak pochopíte, že otázka mieru je veľmi problematická. Nemôžem povedať, že vám neodporúčam vziať do rúk túto knihu, lebo pre mňa má každá Absyntovka hodnotu najmä tým, že prinášajú dianie vo svete, ktoré nie je ružové a preto o tom mnohokrát ani nevieme. Mne nesadol štýl autora, no vám môže…Musíte len vyskúšať, ak vás láka táto problematika.
Moje hodnotenie
3/5
Autor: Pawel Smoleński
Názov knihy: Oči zasypané pieskom (2015), Oczy zasypane piaskiem (2014)
Foto: dusazeny.sk
Z vydavateľstva Absynt vám odporúčam túto knihu: Akoby si kameň jedla.
