#minirecenzie 3 | Duša Ženy
srdce pre mirku
Svet nie je čiernobiely – Srdce pre Mirku
27. mája 2019
Kruté spomienky – Poslední svedkovia
19. júna 2019

#minirecenzie 3

John Green – Všade samé korytnačky

Knižka Všade samé korytnačky určite nadchne každého fanúšika autora Johna Greena. Z môjho pohľadu, a to nepatrím medzi jeho fanúšikov, považujem tento titul za najvydarenejší z toho, čo som zatiaľ od neho prečítala. Hlavnou hrdinkou je dievča s psychickou poruchou, ktorá ju celú zožiera. Ukladá sa v nej démon, ktorý ničí život jej, no ovplyvňuje aj jej prostredie. Nedokáže normálne fungovať a vyhliadky sú ešte horšie. Našťastie má vo svojom živote milujúcu matku a najlepšiu kamarátku. Práve s ňou sa rozhodne hľadať utečenca pred zákonom, otca jedného starého kamarátka Davisa. A Davis bude napokon ďalším článkom v jej živote.

Kniha mi spôsobila zmiešané pocity. Na jednej strane jej plynutie bolo dobré. Ľahko sa čítala, obsahovala zaujímavé myšlienky, postoje a citáty z iných literárnych diel. Jej záver bol však v porovnaní s cestou k nemu fádnejší a predvídateľný. Najväčšie pozitívum vidím v spracovaní témy psychickej poruchy  u tínedžerky, ktorá musí súperiť s démonmi v sebe a nedokáže mať kvôli tomu normálny život. Tiež sa mi páčilo určité tajomno so zmiznutím Davisovho otca. Vytvorilo to detektívnu kulisu.Samotné postavy a ich správanie boli skôr na hojdačke. Aza, hlavná hrdinka, k ničomu vo svojom živote nedokázala zaujať stanovisko, nevedela sa vyjadrovať a vždy budila dojem týranej chudinky. Niektoré dialógy preto strácali na svojej hodnote. Na druhej strane Davis predstavoval svojim spôsobom „intelektuála“, ktorý sa zaujíma o literatúru, rôzne názory a pritom si stojí za svojim úsudkom. Pre mňa bol oveľa sympatickejším práve on. Záver ma ničím nešokoval. Opäť do neho bola strčená myšlienka na zamyslenie (samozrejme, že kladne nasmerovala text), no nezachránilo to moje očakávanie, ktoré sa tvorilo počas celého čítania. Napokon kvôli tomu som aj trochu strhla knihe.

4/5

Fiodor Michajlovič Dostojevskij – Z Denníka spisovateľa

Hanba mi, že nečítam viac tej klasiky….a pritom by som v mnohých prípadoch bola spokojnejšia oproti novým knihám, ktoré veľakrát sklamú. Po jednom takom sklamaní sa mi však do rúk dostala  útla knižočka od Fiodora Michajloviča Dostojevskeho, ktorá bola to pravé, čo som potrebovala. Ide o knižku Z Denníka spisovateľa, ktorá zachytáva jednotlivé články autora, ktorými prispieval do časopisu. Nie vždy musí poviedka, esej, úvaha zaujať, no keď cítiť z pera autora úplnú úprimnosť, je to už z polovice vyhraté. Dostojevskij práve na to stavil. V jeho texte bola čistá úprimnosť, aj cynizmus, cit, poľutovanie, desivá skutočnosť, smrť či hlúposť. Plejáda všetkých emócií sa valila na človeka, ktorý si sám mohol určiť, čo v danej situácii pociťuje on. Bude súhlasiť s pohľadom autora? Alebo sa len nad jeho textom bude uškŕňať? Mne sa súhrn textov v publikácii Z denníka spisovateľa veľmi páčil. Môžem povedať, že som si čítanie užila a nad mnohými situáciami aj zamyslela. Bála by som sa ešte siahnuť na tie hrubičizné klasiky, no toto bol určite dobrý začiatok. Vrelo vám preto túto knižku odporúčam.

5/5

Maeve Brennan / Rozvláčna dáma – Príbehy z New Yorku

V poslednom čase mám smolu na knižky z vydavateľstva Inaque. Posledné tri ma totiž vôbec nenadchli, jedna bola pre mňa obrovským sklamaním (Sila), druhá taktiež nevyšla najlepšie (Posledná láska baby Dune), a napokon tretia, i keď ju hodnotím z danej trojice najlepšie, tiež v mojich pocitoch veľa vody nenamútila. Príbehy z New Yorku sú zbierkou krátkych postrehov a zamyslení autorky Brennanovej, ktoré publikovala časopisecky. Niektoré majú v sebe myšlienku na zamyslenie, no mnohé sú „suché a mdlé“. Prečítate si jednotlivý článok, no nič po ňom nepocítite, nemáte potrebu sa zamyslieť (nemáte v podstate nad čím), nemáte radosť z estetickosti textu a takto by sa dalo pokračovať. Prečo však napokon hodnotím pozitívnejšie túto knihu? Ako som spomenula, občas sa tam naskytne stať, situácia, kedy naozaj daný text má svoju hodnotu. Má určite aj svoje newyorské čaro, ktoré je však „zadupávané“ neustálymi názvami ulíc, kaviarní a nezaujímavých opisov. V tomto smere mi to vo veľkom pripomínalo knihu Toma Hanska: O nezvyčajných ľuďoch a písacích strojoch. Čiže ten americký duch je z tých strán cítiť, i keď v mojom prípade to bolo na škodu. Pre mňa veľkým plusom knihy bol samotný text, ktorým prispela prekladateľka Aňa Ostrihoňová. Nie je to asi najlepšia vizitka, keď najpozitívnejšie hodnotím samotnú prekladateľku a jej spracovanie života autorky. Myslím si, že sa jej podarilo v krátkosti výstižne vytvoriť obraz Maeve Brennan a možno aj skôr nalákať na jej inú tvorbu. V mojom prípade by som skôr siahla už po jej textoch, ktoré smerujú do Dublinu. Príbehy z New Yorku nie sú kniha, ktorá by ma ohúrila a znova by som po nej zrejme nesiahla. Každopádne, je to pre mňa priemer, ktorý ani neurazí ani nenadchne a po dočítaní sa kniha odloží bez emócie.

3/5

 

Zdroj obrázkov: preskoly.sk