minirecenzia – Memoáre v listoch

0
89
memoáre v listoch

Emma Reyes – Memoáre v listoch

Čo ma prilákalo k tomuto titulu? Určite Kolumbia. Emma Reyes totiž v sérii listov rozpráva o svojom detstve v Kolumbii na začiatku 20. storočia. Zároveň sa mi snúbila i forma textu – listy. Napriek tomu, že kniha je celkom tenká, má len 166 strán, nezačítala som sa do nej hneď na prvýkrát.

Nešlo mi úplne svižne začítať sa do prvých listov. Cítila som sa pri ich čítaní neistá a málo v obraze. Tým, že boli z raného detstva, tak neboli veľmi informatické, ale skôr tápajúce len v spomienkach. To mi trochu kazilo prvé dojmy. Neskôr, keď už Emma Reyes opisuje ťažké roky v kláštore, tak tie opisy začínajú byť celistvejšie a kompletnejšie. Tieto časti sa mne osobne aj rýchlejšie a lepšie čítali. Najmä sa pri nich dalo lepšie vcítiť do hlavnej aktérky a tak intenzívnejšie vnímať jej detstvo.

Nezmenilo to bohužiaľ však môj celkový pohľad na knihu. Stále som mala pocit, že sú tam nedopovedané veci, niektoré len okrajovo naznačené. Čo však už hodnotím kladne je to, ako rozoberala jednotlivé postavy z kláštora, ako si vytvárala priateľstvá a celkovo opis jej socializácie, ktorá však bola poznačená hlbokou samotou a smútkom.

Memoáre v listoch

„Môj drahý Germán, ak je pravda, že nás určité udalosti z detstva poznačia na celý život, musím povedať, že cesta tým slávnym kočom bola jednou z nich. Nielenže ukončila náš život vo štvrti San Cristóbal (svätý Krištof je patrón cestujúcich), ale zároveň bola začiatkom života, ktorého školou bola nevľúdnosť drsných ciest po Amerike a neskôr rozprávkové cesty po Európe (s. 19).“

Titul určite má čo povedať. Ide o skutočný príbeh, v ktorom sa zobrazuje naozaj pochmúrne detstvo bez lásky. Mne úplne nesadol štýl autorky. Na vás to však možno zapôsobí úplne inak.

Kto bola Emma Reyes?

„Emma Reyes bola nemanželské dieťa, žila v izbe bez okien, vody a záchoda v Bogote, kde so sestrou prežili len vďaka svojej vynaliezavosti. Keď ich matka opustila, zostali v katolíckom kláštore so stopäťdesiatimi sirotami, kde umývali podlahu a riady, žehlili a prali, šili odevy, vyšívali ozdoby pre mníšky – a báli sa diabla. Negramotná Emma utiekla, keď mala devätnásť rokov, a nakoniec sa stala maliarkou, priateľkou Fridy Kahlo, Diega Riveru a európskych umelcov a intelektuálov. Portrét jej detstva vyskladaný z jej rozprávania je dôkazom spisovateľského talentu, ktorý zostal skrytý po celý Reyesovej život (anotácia).“

Moje hodnotenie
3/5

Autor: Emma Reyes
Názov: Memoáre v listoch
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z anotácie knihy Memoáre v listoch a zo strany: 19.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu