Ivana Hečková – Jedna svieca stačí
Skutočný príbeh žien, ktoré vzdorovali totalite
Titul Jedna svieca stačí odkrýva pred čitateľmi skutočné príbehy dvoch žien, zasvätených osôb, ktorým do života priamo zasiahol komunistický režim. Študované ženy (UK Bratislava, učiteľský ústav) sa dostali k práci na poliach a vo fabrikách. Neskôr zastávali učiteľské a sesterské miesta v liečebných ústavoch s ťažko postihnutými osobami (keďže bolo málo laickej pracovnej sily, ktorá by danú prácu zvládala a bola na ňu vyštudovaná). Kniha sa drží úradných listín, fotografií i dobových kroník. Autorka Ivana Hečková si vybrala málo zdokumentovanú tému Akcie R – likvidáciu ženských reholí, ktorá je atraktívnou a podnetnou pre dnešného čitateľa. Otvára spoločenskú sondu od začiatkov totalitných 50. rokov s konkrétnymi následkami do dnešnej doby.
Súčasťou knihy je štúdia historika Františka Neupauera z Ústavu pamäti národa, ktorý bol spolu s Annou Kissovou (sestra Anna) a Danou Harmáčkovou (sestra Samuela) odborným konzultantom knihy.
„Slovenské rehoľníčky po odsune do Česka prestali byť pod priamym dohľadom SLOVÚC. Kontrolu nad nimi prevzal Štátny ústav pre veci cirkevné so sídlom v Prahe, ktorý bol správou stoviek žien v textilkách zatiaľ spokojný. Pomyselný kruh sa však uzatváral nad sestrami v českých i slovenských nemocniciach a liečebných ústavov, kde stále pracovalo niekoľko tisíc žien v rehoľných rúchach. Pôvodný cieľ vyhnať z nemocníc všetky rehoľníčky do polovice roka 1953 tak ani zďaleka nevychádzal. Vtedy prišiel na rad zákon č. 68/1951 o dobrovoľných organizáciách, podľa ktorého boli rehoľné rády nezákonné. Legislatívny dokument sa stal podkladom takzvanej Akcie B s cieľom konečnej likvidácie reholí v Československu. Rozhodnutie padlo 10. marca 1953. Totalitná moc žiadala, aby sa zamestnankyne nemocníc a liečebných ústavov vzdali rehoľného života, vyzliekli habit a stali sa civilnými pracovníčkami. Sprvu malo ísť o presviedčanie, neskôr nátlak. Začiatok hromadného sťahovania rehoľných komunít z nemocníc bol naplánovaný na 1. júla 1953 (s. 88).“
Likvidácia mužských reholí je téma, ktorá je v spoločnosti známejšia, ako Akcia R, o to viac ma teší, že na pulty kníhkupectiev sa dostal titul, ktorý sa zameriava na ženské rehoľníčky. Životné príbehy sestier (Natália a Vinnaea) sú svedectvami vnútornej sily, trpezlivosti, viery a pevnosti. Ja sa priraďujem k tým čitateľom, ktorí po titule siahli pre jeho historickú hodnotu. Autorka si dala záležať pri vyhľadávaní historických dokumentov, máp a zdokumentovaní konkrétnych spomienok na totalitnú dobu. Kniha však ponúka zaujímavé a podnetné čítanie nielen osobám, ktoré sa zaujímajú o históriu, ale i čitateľom, ktorí siahajú po silných životných príbehoch. Tie určite nájdu v osobách rehoľných sestričiek, ktorých život bol veľmi premenlivý a veľakrát dramatický. Kniha je „jednohubkou“, ktorá vám ukáže obraz doby ženských kláštorov a ich ne/fungovania v službách, pre ktoré boli založené.
