Mária Pötzl-Malíková – Bratislavský hrad za Márie Terézie
Potrebovala som si oddýchnuť od beletrie. Žiadne ľúbostné príbehy, románové drámy či tajné zápletky. Chcela som fakty. Spojila som si ich s históriou a tak som siahla po titule Bratislavský hrad za Márie Terézie. Konkrétne miesto a konkrétni ľudia ma stiahli do svojho času, ukázali sa mi vo svojej kráse a ja som len prežívala čaro čítaného okamihu.
Titul napísala Prof. PhDr. Mária Pötzl-Malíková, DrSc., ktorá odbornú činnosť vykonávala v SAV v Bratislave, na Viedenskej univerzite i na Filozofickej fakulte Komenského univerzity. Je autorkou knihy F. X. Messerschmidt a záhadné charakterové hlavy.
„Bratislavský hrad bol dôležitou pevnosťou, príležitostnou rezidenciou uhorských kráľov, sídlom významných centrálnych úradov, poskytoval priestory pre účastníkov krajinských snemov. Obdobie panovania Márie Terézie (1740-1780) tvorí samostatnú kapitolu, v ktorej jeho význam vrcholí. Po tomto období nasledoval rýchly úpadok. Hrad stratil svoje pôvodné historické funkcie, až nakoniec zostal po požiari v roku 1811 po dlhé roky chátrajúcou ruinou (anotácia).“
Ja som túto knihu priam zhltla. Bola presne tým, čo som v danej chvíli potrebovala a nabila ma informáciami, ktoré som získala a niektoré si rozšírila. Celkovo Bratislavský hrad poznám ako turista. Bola som na ňom viackrát ako dieťa, no o jeho históriu som sa veľmi nezaujímala. Autorka svoj titul rozdelila do kapitol podľa časovej chronológie, čo veľmi pomohlo k ľahkému a svižnému čítaniu. Recipient sa začína oboznamovať s Hradom už v stredoveku, následne prechádza renesančným a barokovým obdobím. Spoznáva významné osobnosti, ktoré mali spojitosť s daným miestom, ako i návrhy prestavieb, ktoré sa nikdy neudiali. Významnou časťou je samotná tereziánska prestavba Bratislavského hradu. Nechýbajú ani presne stanovené slávnosti a udalosti, ktoré sa v Hrade a v okolí Hradu udiali.
„V tereziánskom období Bratislavského hradu boli jeho interiéry nákladne prestavané a zariadené. Vznikla tu vtedy skvostná neskororokoková rezidencia, ktorá slúžila ako príbytok pre uhorský miestodržiteľský pár, knieža Alberta Sasko-Tešínskeho a jeho manželku arcikňažnú Máriu Kristínu, dcéru Márie Terézie a kde mali svoje samostatné miestnosti aj Mária Terézia a Jozef II.. Bolo to prvý a posledný raz v pohnutých dejinách Hradu, čo mal po dobu 15 rokov funkciu trvalého panovníckeho sídla a bol podľa vysokých nárokov kladených na takéto poslanie aj patrične vybavený (anotácia).“
Ak hľadáte knihu, ktorá rozoberá historickú tému a obľubujete hrady, tak by ste mali siahnuť po titule Bratislavský hrad za Márie Terézie. Číta sa veľmi ľahko, je jasne formulovaný, čitateľ sa v ňom dobre orientuje a poskytuje zaujímavé informácie o mieste z našich dejín. Neoddeliteľnou súčasťou miesta sú i ľudia, v tomto prípade Mária Terézia a rod, z ktorého pochádzala. Môžem za seba povedať, že som si dejepis s touto knihou užila a listovala som si v nej i po tom, čo som ju mala dočítanú. Ja sa cítim obohatená a verím tomu, že i vy sa tak budete cítiť.
Moje hodnotenie
5/5
Autor: Mária Pötzl-Malíková
Názov: Bratislavský hrad za Márie Terézie
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z anotácie knihy Bratislavský hrad za Márie Terézie.
