minirecenia – …lebo len prach si

0
395

Viliam Apfel – …lebo len prach si (Príbehy z histórie, ktoré sa nevošli do dejepisu)

Keď som čítala titul o Bratislavskom hrade, tak som si k nemu zaopatrila aj ďalšiu knihu, ktorá sa týka dejín. Siahla som po Viliamovi Apfelovi, ktorého štýl písania som už poznala. Predtým som od neho čítala knihu Za oponou času. Rovnako ako v prípade predchádzajúceho titulu aj v tomto ponúka autor svojim čitateľom krátke príbehy o jednotlivých historických osobnostiach. Konkrétne ich je v titule …lebo len prach si pätnásť, a za každým stojí kúsok tajomna. Stretla som sa s osobami, ktoré mi už boli známejšie, ale i s takými, o ktorých existencii som nevedela. Ku príkladu slúži meno Nikola Šulaj či Karol Jetting.

„Stretávame Matúša Čáka Trenčianskeho, českú Bátoričku Katarínu Bechyňovú, slávneho sochára Majstra Pavla z Levoče, rebela z Terchovej Juraja Jánošíka, grófku Žofiu Bošňákovú zo Strečna a Tepličky nad Váhom, kráľa Madagaskaru Mórica Beňovského, ale aj levočskú bielu pani Julianu K., Robinsona z Prešparka, odvážnu Venušu z Muráňa, krutého Vlada Tepesa, skôr známeho pod menom Drakula, falšovateľa kráľovských listín Jána z Madočian, majstra tisícich vied a remesiel frátra Cypriána z Červeného Kláštora, rozpornú osobnosť karpatského zbojníka Nikolu Šuhaja, nechýba ani pátranie po hrobe kňaza a politika Andreja Hlinku. Pätnásť príbehov predznamenáva práve toľko záhad (anotácia).“

Každý jeden príbeh otvára pozoruhodný život, dramatické udalosti a veľa otázok, na ktoré už ťažko nájsť odpovede. Je to pozoruhodné čítanie, ktoré podnecuje čitateľa ešte k väčšej zvedavosti a túžbe lepšie spoznať dané osoby. Veľakrát sa stalo, že sa podarilo autorovi ma preniesť v čase a priestore, vďaka čomu som ešte intenzívnejšie prežívala jednotlivé riadky. Boli momenty, kedy som mu ďakovala, pretože sa tam naozaj nachádzali informácie, ktoré nenájdeme v učebniciach dejepisu ani na základnej, ani na strednej škole. Musím však podotknúť, že som bola sklamaná, keď sa našli state, ktoré mi už boli dosť známe. Niektoré postavy z tejto knihy ožívajú aj v titule Za oponou času, ktorú som už mala prečítanú. Preto mi boli príbehy jasné, neprekvapivé a tým, že ich písal ten istý autor mi ani nič nové nepriniesli.

Diabol v brokáte

„Už dlhší čas totiž bolo na hrade verejným tajomstvom surové vyčíňanie pani správcovej, ktorá sadisticky týrala slúžky a pomocnice. Hrôza zavládla na Karlštejne i pod ním: vo vzduchu dennodenne visela otázka, kto bude jej ďalšou obeťou, na kom sa Bechyňová najbližšie bezdôvodne vyvŕši? V tom čase na hrade vo funkcii rímskokatolíckeho kňaza – dekana pôsobil známy letopisec a neskorší autor Kroniky českej Václav Hájek z Libočian, ktorý tu svoje dušpastierske povinnosti vykonával v rokoch 1527-1533. Bol to on, čo sa rozhodol nezatajiť tieto hrozné činy, a preto zažaloval Katarínu na pražskom komornom súde, ktorý bol oprávnený vyšetrovať podobné činy spáchané feudálmi (s. 48).“

…lebo len prach si je titul, ktorý aj keď sa zaraďuje k odbornej literatúre, ponúka oddychové čítanie, ktoré vás obohatí. Pri knihe sa dá relaxovať aj v týchto letných horúčavách a možno vás to zároveň inšpiruje na návštevu miesta, ktoré sa spája s jednotlivými historickými osobnosťami. Tak prečo to nespojiť? Ja som si v knihe tiež našla miesto, kam by mohli moje kroky viesť počas nasledujúcich mesiacov. Odporúčam vám to tiež vyskúšať 😊 .

Moje hodnotenie
4/5

Autor: Viliam Apfel
Názov: …lebo len prach si (Príbehy z histórie, ktoré sa nevošli do dejepisu)
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvky sú citované z anotácie knihy…lebo len prach si (Príbehy z histórie, ktoré sa nevošli do dejepisu) a zo strany: 48 .

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu