Mierové hračky a ďalšie poviedky
-
výber z amerického a britského humoru zo začiatku 20. storočia
Knižka Mierové hračky a ďalšie poviedky sa ku mne dostala vďaka vydavateľstvu Araxon. Bola to kniha, o ktorej som ani netušila, že vyšla, no svojou anotáciou ma hneď zaujala. Nachádzajú sa v nej krátke poviedky, ktoré vznikli začiatkom 20. storočia a obsahujú prvky humoru. Humor, ktorý v súčasnosti možno už nie je taký ako vtedy, lebo je o dosť jednoduchší a priamejší, no práve i tieto poviedky boli zárodkom toho dnešného. Vydavateľstvo vybralo do tohto výberu autorov ako: Ellis Parker Butler, Charles Battell Loomis, Mark Twain, Jerome K. Jerome, Saki (Hector Hugh Munro), O. Henry (William Sydney Porter), Stephen Leacock. Verím tomu, že vám niektoré mená sú i známe, možno však nie v tej rovine, ako sa vyskytujú v knihe Mierové hračky a ďalšie poviedky. A ak by ste aj niekoho nepoznali, tak pred samotnými poviedkami máte veľmi stručné informácie o autorovi, čo je veľké plus.
Tak ako som vyššie naznačila, tak ten humor, ktorý sa vyskytuje v publikácii je o niečo inakší, na aký sme teraz zvyknutý. Pretože, keď sa povie, že je niečo humorné, smiešne, tak sa zároveň očakáva, že sa pritom budete stále smiať. A práve v tom spočíva rozdiel. Na tejto knižke sa nebudete vždy smiať. Ja som si to sama nazvala, že je to ťažší humor, pretože tie poviedky v sebe nesú vážnejšie myšlienky. V každej jednej vidíme nejaké chyby, „vady“ buď jednotlivca, alebo i celej spoločnosti. A tie „vady“ rovnako boli v tom čase, keď daní autori písali svoje poviedky, a rovnako sú aj teraz. Ja som v nich videla hlúposť, akou koná niekedy človek. Videla som v nich i paródiu. Každá jedna bola humorná, no humor vždy prevýšila hlavná myšlienka, posolstvo, ktoré bolo adresované recipientom. I keď niekedy to bolo zaobalené a hneď nie viditeľné.
Ja som sa zasmiala (fakt, že zasmiala) pri dvoch poviedkach a to boli Obeť sto siedmich smrteľných chorôb a Guvernantka Gertúda, alebo sedemnásťročná sirota.
„Preštudoval som si dôkladne antrax a o niekoľko dní ma postihne posledná fáza. Bronchiálnu astmu som mal iba v stredne ťažkej forme a mohol by som tak prežiť ešte niekoľko rokov. Čierny kašeľ som mal s ťažkými komplikáciami a s diabetom som sa zrejme narodil. Svedomito som prechádzal všetkými štyridsiatimi šiestimi písmenami a jediná choroba, ktorou som určite netrpel boli cysty na vaječníku.
Spočiatku sa ma to dotklo. Išlo o nejakú formu diskriminácie? Prečo som nemohol trpieť cystami na vaječníkoch? Prečo som bol tak obmedzovaný? Po chvíli prevládli jemnejšie pocity. Pochopil som, že mám všetky choroby, aké medicína pozná, a nesebecky som sa rozhodol, že sa zaobídem aj bez cysty na vaječníku. Dnu som mal v najhoršom štádiu bez toho, aby som si to uvedomoval. Žltou zimnicou som zrejme trpel už od detstva. Po žltej zimnici už v knihe neboli žiadne iné choroby, takže som dospel k záveru, že mi už nič iné nie je.“ (Jerome K. Jerome – Obeť sto siedmich smrteľných chorôb, str. 65)
Poviedka Obeť sto siedmich smrteľných chorôb je v podstate o každom simulantovi, čo si myslí, že trpí určitými chorobami. Je to o každom vševedkovi, ktorý sa sám snaží prísť na to, čo mu je. (dnes formou internetových fór, kde sa združujú vševediaci „doktori“ bez školy) Na jednej strane to pôsobí príšerne, lebo vy sa smejete, viete v podstate o čom/kom to je a pritom v hlave premýšľate, či náhodou sa s takou osobou aj nestretávate. No na druhej strane je to tak ľahké čítanie, že si pri tom dobre oddýchnete. Druhá poviedka Guvernantka Gertrúda, alebo sedemnásťročná sirota je takou malou paródiou na istý druh literatúry. Myslím si, že Stephen Leacock svojou poviedkou vyjadril presne o čo ide v takej literatúre, a spracoval to zábavne, trošku drasticky, ale to bolo len dobre. V tej poviedke sa nájde každý, kto s jeho názorom súhlasí a preto si aj to čítanie vie poriadne užiť.
Čo je určite v oboch prípadoch mínus je, že ľahko uhádnete záver ešte na začiatku. A tak to bolo vo viacerých prípadoch. Nedá sa povedať, že by to automaticky robili jednotlivé príbehy nudné, no ubudlo z čara prekvapenia. Na druhej strane sa čitateľ mohol viac sústrediť na posolstvo.
„Gertrúda a Ronald mali svadbu. Ich šťastie bolo úplné. Potrebujeme povedať ešte čosi viac? Áno, iba toto. Grófa o niekoľko dní zabili na poľovačke. Grófku zasiahol blesk. Dve deti spadli do studne. A tak bolo šťastie Gertrúdy a Ronalda dokonalé.“ (Stephen Leacock – Guvernantka Gertrúda, alebo sedemnásťročná sirota, str. 145)
Uvažovala som, že prečo sa poviedka Mierové hračky dostala aj na obálku knihy. Pre mňa sa stala jednou z najpamätateľnejších, ktoré sú v knihe a to svojou krutou pravdou. Nebudem vám sem písať o čom je, ale je to poviedka, ktorá s humorom má málo spoločného, keď si vezmete, na čom by ste sa mali smiať. Poukazuje na zlo, ktoré za každých okolností, aj keby boli podmienky najpriaznivejšie, tak ajtak bude prítomné. Vždy si k nemu človek (v tomto prípade dieťa) nájde chodníčky. Je to veľmi krutá a bolestivá pravda a vyvoláva po dočítaní množstvo osobných otázok, ako aj otázok na celú spoločnosť. Keď budete čítať Mierové hračky, tak zabudnete na peknú ružovú obálku s fantastickými prvkami. Budete pri nej smutný. Mala by som sa hnevať na to, že humorná poviedka rozosmúti čitateľa? Tým sú práve tieto poviedky iné, ako možno dnešný humor. Nejdú primárne za cieľom rozosmiať, ale rozmýšľať. Preto sa ako čitateľ nedokážem hnevať na to, že mi nebolo dopriateho toho humoru, tak ako som si predom myslela (no mohlo ho byť aj trošku viac 😀 😀 ).
Mierové hračky a ďalšie poviedky sú veľmi príjemným osviežením popri knihách, ktoré sa na nás sypú v kníhkupectvách. Zaručujú príjemný oddych pri knihe, osviežujú dušu človeka, prinútia ho k hlbším analýzam seba i svojho okolia a občas aj rozosmejú. A jednoznačne sú tou pravou knihou, keď nemáte čas čítať, pretože sú také krátke, že ich zhltnete za jedno posedenie. A aj keď knižka je veľmi príjemným spoločníkom, tak jej chýba wau efekt, ktorý by to celé zaklincoval. Preto jej nedávam plný počet pri hodnotení. Každopádne ju vám odporúčam prečítať. Škoda len, že nie je hrubšia.
Moje hodnotenie
4.5/5
Za poskytnutie recenzného výtlačku a výtlačku venovaného do súťaže ďakujem vydavateľstvu Araxon. Viac o knihe sa môžete dozvedieť TU
Autor: Kolektív autorov
Názov: Mierové hračky a ďalšie poviedky (2019)
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z Mierové hračky a ďalšie poviedky, strana: 145 a 65.
