Mesiac na stránkach kníh – December

0
285

Zas som to ja a vo februári píšem zhrnutie prečítaných kníh za december. Dosť neskoro. Ale, že to bol u mňa plodný mesiac zbadáte hneď, pretože sa mi podarilo prečítať 13 kníh. Toto číslo aj mňa samu prekvapuje. Avšak…nebol to mesiac, počas ktorého by som siahala len na dobré knihy, ale vyskytli sa aj také, do ktorých by som sa druhýkrát nepustila.

13 kníh, 2324 s.

Heather Morrisová – Tetovač z Auschwitzu

Daniel Pastirčák – Dekalóg podľa Kieślowského

Delphine de Vigan – Spojenia

Ryszard Kapuściński – Šachinšach

Nathan Englander – Večera v strede zeme

Anselm Grünn – Umenie starnúť

Mitch Albom – Nestrácajte vieru

Jostein Gaarder – Vianočné mystérium

Charles Dickens – Vianočná koleda

Ján Pavol II. – Príhovory a homílie

Alessandro Baricco – Bez krvi

E.H. Porterová – Pollyanna

E.H. Porterová – Pollyanna dospieva

To, že som toho toľko čítala, malo zrejme následok, že som na druhú stranu málo písala. Ani momentálne si na to neviem nájsť toľko času, aby som sa viac venovala recenzovaniu. Na niektoré som však napísala svoj názor a k tým ostatným sa pokúsim vyjadriť v tomto článku.

Tetovač z Auschwitzu bola knižka, od ktorej som toho veľa očakávala. Spôsobila to najmä kampaň, ktorú mala a to, že to každý čítal a každý chválil. Možno to, že som na túto tematiku čítala viac kníh vo mne vytvorilo pocit, že mi táto práve nedala to, čo mohla. Mala v sebe veľký potenciál, no zamerala sa skôr len na to prežitie lásky. Na tom nie je nič zlé…no vo svojom vnútri otvorila viacero otázok, ktoré by mňa ako čitateľa zaujímali viac.

Určitým sklamaním bol aj Dekalóg. Ja som sa s autorom tejto knihy stretla raz a to konkrétne pri detskej literatúre. Nepamätám si presne, ako sa daná knižka volala, no bola som z nej nadšená. Neradila by som ju síce až tak veľmi pre deti a mládež, pretože podľa mňa by s ňou mohol mať problém aj dospelý recipient. No ale Dekalóg bol veľký krok vedľa. Nebolo to ani tak spôsobené tým, že je to vlastne rozoberaný film, v ktorom sú zachytené prikázania, skôr tým, že sa tam množstvo vecí opakovala a autor sa vracal k niečomu, čo už vravel. A taktiež aj to, že asi by som nebola schopná si pozrieť tvorbu pána Kieślowského. Nakoniec som knihu ohodnotila 2,5/5

Sklamanie teraz otočím na úplné nadšenie a to z úplne tenučkej knižky – Spojenia . Pre mňa veľmi „krásny“ príbeh, pretože sonduje vnútro človeka a snaží sa poukázať na ľudské chyby, ktorým sa treba vyhýbať. A práve, keď sa im človek nevenuje, tak sa môže stať taký príbeh, aký priniesla autorka. U mňa tam veľmi dominovala ľudská ľahostajnosť a to,  čo všetko sa s ňou môže spáchať. Ak teda radi siahnete aj po psychologických knihách, tak túto určite odporúčam.

Z iného súdku je Šachinšach. Absyntovka, ktorá sa zameriava na Irán, na prevraty, ktoré postihli toto územie, na nemúdre panovanie šacha a množstvo v mojich očiach kuriozít (v negatívnom ponímaní), ktoré sú súčasťou tejto krajiny. Opäť knižka, ktorá otvára oči, učí a ukazuje svet inak, s takou holou pravdou. Jediné s čím som mala občas problém bolo, že mi to čítanie nešlo tak plynule. Možno to bolo spôsobené i tým, že od autora som čítala Cisára. Čiže určitým spôsobom som to porovnávala a Cisár je pre mňa úplne najlepšia absyntovka, ktorú som zatiaľ mala. Aj preto som napokon dala 4/5.

Knižka, ktorá by bola najpodobnejšia z ostatných práve Šachinšachovi, keďže riešila aj politiku, kultúru inej časti Zeme je Večera v strede Zeme. No a toto bolo pre mňa úplné trápenie. Najhoršia kniha mesiaca. Ani neviem, čo si mám o nej myslieť. Ja som ju neprestala čítať, lebo som stále verila, že mi niečo dá, niečim ma prekvapí…no a ten koniec ma úplne vykoľajil. Pre mňa toto bola strata času. Hodnotenie na záver- 2/5. Kvôli tejto knižke sa trošku aj bojím edície Klad.

Myslím si, že knižka, po ktorej by veľa ľudí nesiahlo (aspoň v mojom veku) je Umenie starnúť. Ja som však bola nadšená, že po celkom dlhej dobe som čítala filozofiu, ktorá ma bavila a ktorá mi aj niečo dala. Boli tam naozaj krásne úvahy, ktoré určite ja v tomto veku ešte vidím optimisticky, iné to je asi v starobe. Nebolo to však len plácanie niečoho, čo autor káže, ale neprežíva. Sám na sebe pozoruje určité posuny v starobe a taktiež veci, ktorých sa musí zriekať. (momentálne má 74 rokov) Možno by som pri nej ešte prijala viac príkladov zo života, s ktorými sa on stretol. 4,5/5.

V takej duchovnej sfére ešte zostanem a to pri knihe Nestrácajte vieru. Táto kniha ma nahnevala. Alebo možno aj vydavateľstvo, keď píše, že ide o literatúru faktu a pritom to nie je vôbec náučná literatúra. Podľa mňa išlo len o obyčajné prerozprávanie určitých spomienok zo života autora, ktoré ho ovplyvnili na ceste, ktorou ide. S faktami to však nemalo nič spoločné. Dokonca ani samotný príbeh mi nič nedal, v ničom ma neposunul, v ničom nepresvedčil…Nemastné, neslané – 2/5.

Keďže ide o decembrové knižky, tak sa sem ešte zmestili dve vianočné- Vianočná koleda a Vianočné mystérium.

Vianočná koleda je srdcovka. Ani neviem, kedy sa ňou stala, no ukazuje všetko to, čo je v živote najdôležitejšie a má naozajstnú a pravú cenu. Ide o klasiku, ktorú by si mal minimálne každý pozrieť. A keby sa dal aj do čítania, tak ho môže zaujať štýl Charlesa Dickensa, pretože ako vie byť moralistom, tak nešetrí ani cynizmom. Vianočné mystérium oproti Vianočnej kolede patrí k tým novším vianočným príbehom. Myslím si, že ten príbeh nesie v sebe kus originality a aj tradičnosti. Má v sebe dokonca aj kriminálnu zápletku, ktorá bude vyriešená na Vianoce. Miešajú sa tak prvky súčasného sveta a dávnej minulosti. No a každý deň sa číta kúsok príbehu, čo má deti držať vo väčšom napätí a taktiež poslúžiť ako adventný kalendár (len bez čokolády).

Možno nie takou klasickou knižkou v tomto mesiaci boli zozbierané homílie a príhovory, ktoré pápež Ján Pavol II. predniesol v roku 1995 pri návšteve Slovenska. V tom čase som sa ešte len mala narodiť, tak je to také zvláštne si predstaviť, že je to už 23 rokov dozadu…Samotné jeho príspevky sa čítali dobre, boli plné nádeje z jeho strany, čo mi možno v tomto prípade prišlo nedotiahnuté bolo, že naozaj to bolo len zozbierané. Asi by som k tomu prijala aj komentáre kompetentných či určité predslovy pred jednotlivými dňami, počas ktorých tu bol Ján Pavol II. na návšteve. 4/5

A nakoniec sa dostávam k poslednej trojici kníh. Bez krvi bola prekvapivá kniha. Očarila ma na nej najmä práca so slovom a určité zamyslenia, ktoré ponúka. Na druhej strane však nebola až tak zameraná na napätie a dynamický dej. Čím viac však mám skúseností s talianskou literatúrou, tak tým viac mám pocit, že sú to zrovna jej prvky, kedy sa spoliehajú najmä na určité prežívanie svojich hrdinov a neberú ohľad na udržanie čitateľa v dejovej následnosti. Preto mi to až tak nevadí, ak ide o dielo kratšieho rozsahu…pri tých dlhých románoch už mám problém udržať sústredenie. Bez krvi však hodnotím pozitívne – 4/5 .

Návrat, tak by sa dalo nazvať čítanie Pollyanny . K tejto knižke som sa vrátila po niekoľkých rokoch s tým, že okrem prvej časti som siahla aj po ďalších troch. V decembri som však stihla prečítať len prvé dve – Pollyanna a Pollyanna dospieva. Tieto dve má ešte tá istá autorka, ktorá si myslím, že lepšie písala ako pokračovatelia. Je to pekný príbeh, možno pre niekoho naivný, ale aj poučný a v mojom prípade tu zohrala svoju rolu aj nostalgia. 5/5 , 4,5/5

Toto by bol celý december v takom súhrne. Ak ste sa dočítali až sem, tak vám pekne ďakujem a dúfam, že vás nejaké knižky aj zaujali. 🙂

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu