Mitch Albom – Nestrácajte vieru
Kniha Nestrácajte vieru sa ku mne dostala cez jednu čitateľku. Predtým ma nijako nelákala a zrejme ani teraz by som si ju nevzala, keby nebolo jej slov, že to je veľmi dobre napísané. Tak som jej teda dala šancu, čo sa však v konečnom dôsledku ukázalo ako zlé rozhodnutie.
Mitch Albom sa snaží čitateľom predostrieť fragmenty zo svojho života a poukázať na určité chyby vo vnímaní viery, ktorých sa dopustil. Taktiež prostredníctvom rabína a pastora odhaľuje posolstvo oboch vier. Otvára teda čitateľom i ich životy, ktoré sa diametrálne líšia. Nálepka New Yourk Times Bestseller neobišla túto knihu, ale ako to pri nich zvykne bývať, nie vždy tieto knihy stoja za takú pozornosť.
Chýba tomu hĺbka odbornosti
Kniha sa kategorizuje do literatúry faktu, čo ma dosť po prečítaní prekvapilo. Keď sa totižto povie literatúra faktu, tak si predstavujem naozaj knihu nasýtenú informáciami a s odkazmi k ďalším knihám, ktoré dopomohli po stránke odbornosti. Akú stránku odbornosti zastáva kniha Nestrácajte vieru? Recipient sa stretáva len s autorom ako prostredníkom, hlavné slovo sa posúva rabínovi a pastorovi. A teda práve tí mali byť nositeľmi hlavných myšlienok a faktických informácií. Môžeme však zostať len pri tých myšlienkach. Na tých som nevidela nič zlé. Prezentovali svoje vyznanie, svoje rozhodnutia v ťažkých chvíľach, otvárali svoje srdce pred neznámymi ľuďmi a poukazovali na potrebu väčšej ľudskosti, lásky a obetavosti v spoločnosti.
Keď sa však ktokoľvek pozrie na stránku odbornosti textu, musí buď zaplakať alebo sa smiať. Akoby emócie mali byť výsledkom skúmania…pretože mám pocit, že len na tých bola postavená táto kniha. Neboli tam žiadne fakty ani čo sa týkalo judaizmu, ani čo sa týkalo toho kazateľa alebo pastora…zrejme bol kresťan ale nič viac. Neboli tieto viery nijako komparované, čiže nejaké spojitosti si čitateľ mohol keď-tak domyslieť len na základe pocitov, ktoré v ňom vyvolalo rozprávanie týchto dvoch pánov. A taktiež rozdielnosti mohol vidieť skôr z vlastnej skúsenosti. Pekná je teda myšlienka na prebale knihy: Čo keby nás naše viery nerozdeľovali, ale spájali? Tomu sa kniha naozaj venovala, ale v stránke takých úvah a nie faktov!
Príliš americké
S čím som však mala taktiež pri tejto knižke je spôsob, akým bola písaná. Bolo to na mňa až príliš americké. Neviem, či si to takto viete predstaviť, čo pod pojmom americké myslím. Ide však o aspekt, ktorý je pre nich veľmi typický najmä pri duchovných a motivačných knihách. Pri častiach s pastorom som sa niekedy cítila akoby som sa ocitla na nejakej žúrke plnej charizmatikov.. Z textu sálala až silená, nútená radosť a vďačnosť, ktorú mal čitateľ pocítiť i na sebe. Nečítalo sa mi to z tohto dôvodu vôbec dobre. Asi som ani už neočakávala, že by ma niečím Mitch Albom prekvapil, pretože všetko sa nieslo v jednom duchu bez hlbších analýz a postrehov. Nevravím, že kniha nemala pekný cieľ, no bol napĺňaný prostriedkami a štýlom, ktorý mi vôbec nesadol.
´ Keď som bol v puberte, Rabi ma raz svojou kázňou rozosmial. Čítal ďakovný list od iného kňaza. Na konci, pred podpisom stálo: ,,Kiež vám váš boh – a náš boh – žehná.“
Rozosmiala ma predstava, že dvom Všemohúcim možno vyslať rovnaké posolstvo. Bol som primladý na to, aby som si uvedomil vážnejšie odtienky tohto rozlíšenia.
Keď som sa presťahoval na Stredozápad – do oblasti, ktorú niektorí prezývajú ,,severný biblický pás“ – pocítil som, že ide o závažnejšie záležitosti. Neznámi ľudia v obchode s potravinami mi vraveli: „Boh vám žehnaj.“ Čo som mal na to povedať? Zhováral som sa s atlétmi, ktorí za svoje úspechy ďakovali „Pánu a Spasiteľovi Ježišovi Kristovi“. Pracoval som na dobrovoľníckych projektoch s hinduistami, budhistami, katolíkmi. A pretože v metropole Detroit je najväčšia arabská populácia mimo oblasti Blízkeho východu, muslimské záležitosti boli pravidelnou súčasťou života vrátane debaty o tom, že z miestnej mešity znie adán, pravidelné denné zvolávanie k modlitbe, po tom ako v tejto prevažne poľskej štvrti zazvonia kostolné veži.
Inými slovami, „kiež vám váš boh a náš boh žehná“ sa zmenilo zo zábavného na kontroverzné alebo konfrontačné. (str.138) ´
Záver
Tak táto knižka napokon nebola pre mňa šálka kávy ako pre čitateľku, ktorá ju tak vychválila. Nemala som z nej pocit, že ide o literatúru faktu ako sa tvárila, len o vyplavenie autorových pocitov a emócií. Dokonca ma nezaujali ani osobnosti v podobe rabína a pastora, ktorí síce predostreli svoj život čitateľom (v prípade pastora išlo o dosť súkromné informácie, ktoré určite bolo aj bolestivé rozpovedať), no akoby stále boli na kilometre odomňa. Nevravím, že sa v nej nenájde niečo hodnotné. Určite niektoré myšlienky stoja za zváženie a môžu sa zakoreniť v hlave čitateľa. Pre mňa to bolo však nedostačujúce a preto túto knihu nemôžem veľmi odporúčať.
Moje hodnotenie
2/5
Autor: Mitch Albom
Názov: Nestrácajte vieru (2010), Have a little faith (2009)
Foto:dusazeny.sk
