Rachael Lippincottová, Mikki Daughtryová, Tobias Iaconis – Na pár krokov
Na pár krokov je kniha, ktorá je ospevovaná zo všetkých strán. Sama by som si ju nevzala, lebo som sa celý čas obávalo toho, že to bude niečo ako Na vine sú hviezdy od Greena. Green nepatrí medzi mojich obľúbencov, a teda preto bola vo mne zakorenená obava. Napokon to nebolo ani v tomto štýle rovnaké, svojou témou jedine podobné, no vlastným príbehom a príbehom lásky jedinečné.
Kniha sprostredkováva osvetu ohľadne choroby cystická fibróza. Ňou trpia Stella a Will, veľmi odlišní pacienti. Zatiaľ čo Stella je zodpovedná, opatrná a dodržiava všetky predpisy, Will na svet s chorobou hľadí inak. Chce si čo najviac užiť, kým bude neskoro. Po svojich 18 narodeninách sa chce vykašľať na liečbu a testovania, ktoré na ňom po rôznych nemocniciach robia. Takto odlišní pacienti sa napokon stretnú na jednom mieste, v jednej nemocnici, na jednej chodbe. Will a Stella sa však k sebe nemôžu priblížiť na dotyk, musia udržiavať vzdialenosť, pretože Will je pre Stellu veľmi nebezpečný.
„ Mohol by som jej zničiť život jediným zakašľaním, jediným dotykom. Pripraviť ju o šancu na nové pľúca. Ublížiť jej.
V kútiku duše som to vždy vedel, no odmietal som si to priznať. Zabolí ma každá bunka v tele. Je to horšie ako operácia, infekcia, problémy s dýchaním hneď z rána. Horšie ako predstava, že sme spolu v jednej miestnosti, no nemôžem sa jej dotknúť.
Smrť.
Presne to som. To pre Stellu predstavujem. Ibaže existuje aj čosi horšie, ako nemôcť sa k nej priblížiť….Život na svet, v ktorom by nebola. Obzvlášť, ak by som za to mohol ja.“
(prebal knihy)
S čím by asi každý súhlasil je to, že kniha je jednohubka. Máte ju prečítanú za jedno poobedie a pritom svojim obsahom nie je až taká jednoduchá. Nesie v sebe vážne témy a to nielen tému choroby, ale zamýšľa sa i nad smrťou a jej akceptáciou v prípade mladých ľudí. Vďaka čomu kniha nie je depresívna je zaľúbený príbeh lásky v nej. V podstate zápletka v prípade Stelly a Willa je veľmi jednoduchá. Nemocničná láska však nie je dovolená a o to romantickejšie vyznieva v publikácii. Pred mladých ľudí sa stavia prekážka choroby, no o to viac sa pri jej závere zobrazí skutočná láska. Ukáže sa to, čo jeden pre druhého znamenajú a čoho sú schopní sa vzdať, aby ten druhý mohol šťastne žiť. Pri tomto momente sa rozcíti nejeden čitateľ a je to jedna z najkrajších pasáží knihy.
´ Hrdlo mám ako v ohni.
Pľúca melú z posledného.
Ešte raz. Kvôli Stelle.
„Nie teraz…prosím. No tak… nie teraz. Dýchaj,“ prosím. Trasiem sa od zimy, no nepúšťam jej tvár z dlaní a vdychujem jej do pľúc všetok vzduch, ktorý mám.
Bolesť je neznesiteľná.
Pred očami sa mi zahmlí, tma sa mi v kútiku očí posúva do priestoru. Vidím už iba Stellinu tvár obklopenú čierňavou.
Už jej nemám čo dať. Už nemám …..NIE. ´
(str. 214)
Na pár krokov zobrazuje krásny ľúbostný príbeh, no niekoľko maličkých chybičiek neobišlo aj tak túto knihu. Celý dej sa odohráva zväčša v nemocnici. A ten, kto strávil nejaký ten čas na nemocničnom oddelení, tak vie ako to tam funguje aj čo sa týka vzťahov, aj určitých právomocí pacienta. U nás také neexistovalo, že by sme sa vôbec mimo oddelenie na chodbu vedeli len tak dostať, nie to ešte úplne mimo nemocnice. ( hovorím o Kramároch ) A už vôbec nevravím o prepašovaní cudzích ľudí do nemocničnej kuchyne…
Takto sa v titule objavilo viacero značne neuveriteľných aspektov knihy, ktoré v realistickom svete tak vôbec nefungujú. A neverím ani tomu, že v Amerike by to bolo možné. Jediná možnosť, prečo to zrejme skupina autorov takto spísala je tá, že to potom vyznievalo viac romanticky. Mne tam však chýbala tá uveriteľnosť a to, že s nemocnicami mám svoje skúsenosti zapríčinilo, že ma to ešte viac iritovalo. Pravdivé to však bolo z pohľadu vzťahov, priateľstiev i lások, ktoré i v takýchto podmienkach vznikajú a veľakrát vydržia dlho.
Čo sa ešte týka hlavných protagonistov, tak svojimi nedokonalosťami boli dokonalí. Nemôžem ani povedať, že by mi ich správanie alebo konanie liezlo na nervy. Boli to obyčajní tínedžeri (až na Stellinu genialitu v oblasti informatiky ) 😀 :D. Takýto pocit mám aj z traileru k filmu. Nesnaží sa nikto z nich urobiť dokonalých vzhľadom ani dokonalých svojim správaním.
Na pár krokov je knižka pre každého, kto obľubuje romantiku ale i pre tých, ktorých zaujímajú vážnejšie otázky života. Popri silnej romantickej linke sa vinie aj linka choroby, smrti a jej očakávania. Autori odkrývajú najhlbšie poranené vnútra ich protagonistov, čím sú bližší svojim čitateľom. Z young adult literatúry je to jedna z najvydarenejších kníh, pretože sa od nej veľmi ťažko niekto odtrhne a aj keď je tam značná preromantizovanosť, stále zostáva i hlboko vážna. Je to však ľahké čítanie, čo pre niekoho môže byť už málo. Najmä ak nemáte práve chuť na takúto rýchlovku. Nuž a občas sa tam vyskytnú aj nerealistické prvky.
Moje hodnotenie
4/5
Autor: Rachael Lippincottová, Mikki Daughtryová, Tobias Iaconis
Názov: Na pár krokov (2019), Five Feet Apart
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Na pár krokov, prebal knihy a zo strany 214.
