Láska alebo sen? Tanec pre Luciu Frey

Tanec pre Luciu Frey – Daniella Ferková

Tanec pre Luciu Frey je dievčenským románom, v ktorom súperí medzi sebou láska a sen. Hovorí o Lucii, ktorá je šťastná vo Francúzsku, no udalosti ju zavedú späť na Slovensko do Košíc. Do Francúzska sa vracia už len prostredníctvom nočných môr, ktoré jej neustále pripomínajú chybu, ktorej sa dopustila. Nie je však ľahké si zvyknúť na nové prostredie. Nepomáha jej, že nedokáže zapadnúť medzi spolužiakov a ani necitlivá matka, ktorej kamošom je alkohol nepomáha. Lucia prepadá depresiám dokedy sa nevráti ku svojej starej vášni – tancu. Nie len ten ju však privádza naspäť medzi „živých“. Spoznáva svoju prvú lásku, zažíva radosť z tanca, no stále je tu jej minulosť, ktorá ju kedykoľvek môže zradiť. Nakoniec bude musieť padnúť rozhodnutie, ktoré ju buď bude stáť ju, alebo lásku.

• Depresívne, pochmúrne, melancholické

Už po pár stránkach vo vás táto kniha vytvorí pocit skľúčenosti a melanchólie. Depresívne stavy sú v nej zvýraznené nielen prostredníctvom snov hlavnej hrdinky, ale počas celého jej premýšľania. Či už jej ho vytvárajú spomienky na minulosť ( strata milovaných osôb ), alebo ukazujú neľahkú momentálnu situáciu ( izolácia od okolia ), a vôbec pocit nelásky, ktorý je v okolí Lucie ( nezáujem matky, ktorá prepadá alkoholizmu, surovosť matkinho priateľa ). To všetko už od prvých strán dáva najavo, že medzi dievčenské romány s ružovými okuliarmi sa táto kniha nezaradí. Dokonca aj stavy, kedy by mohla byť Lucia šťastná sú popretkávané stavmi strachu a nerozhodnosti. Autorka najviac popracovala zrovna s mysľou svojej hrdinky, a preto kniha obsahuje množstvo zamýšľaní sa a hľadaní východísk z vlastnej beznádeje. Dokonca i Luciina láska nepôsobí presvedčivo, ale naivne a ustráchane. Jedine vášeň, ktorá sa prejavuje pri tanci je niečo, čo dokáže vytrhnúť Luciu z depresie.

• Ach tí hrdinovia

I keď je zrejmé, že mladej autorke ide veľmi dobre hra so slovami, vie sa do svojho textu zahĺbiť a esteticky precítiť to, čo píše, tak určitú neistotu som videla pri správaní „zamilovaného páru“. Jednak to, že Lucia si myslela niečo, no konala proti tomu. Cítila vinu, ale miestami som mala pocit, že ani nevie presne, čo má pociťovať. Na jednej strane autorka „nakydala“ na svojich hrdinov – vymenovala rôzne zlé vlastnosti, ktorými boli od nej obdarovaní, no hneď na druhej strane si ich bránila a všetko zvalovala na zlý osud. Hrdinovia mi preto prišli dvojtvárny a vôbec som s nimi nesympatizovala. Pri čítaní nastal ten stav, kedy si s nimi nevytvorím ani minimálny vzťah a teda, že mi je jedno ako ich osud napokon skončí. Postupne mi začala liezť na nervy aj melancholická Lucia, ktorá sa v ničom nevedela rozhodnúť, nevideli sa mi až také čierne diabolské dvojčatá a aj Luciina láska mala v mojich očiach nejednu chybičku. Čo však treba vyzdvihnúť je, že autorka poukázala na dnešnú mlčanlivosť. To, že každý je viac utiahnutý do seba a nerieši problémy s inými, ale len hľadá náhradu za bolesť. Autorka ako príklad použila napríklad cigarety, alkohol…

• Veriť si a nebáť sa

Hlavná hrdinka tohto románu sa prihovára nielen prostredníctvom bolesti, ale aj nádejou, ktorá v nej stále existuje vďaka tancu. Len ten jej dáva cieľ, ku ktorému sa má približovať. A tak by mal mať každý život cieľ (aj s občasným podkopávaním), ale hlavne nech nestratí nádej a vášeň, ktorá ho

,,Neskôr sa vo mne vynorila otázka, prečo som to neurobila už pred piatimi mesiacmi, no nedokázala som si odpovedať. Vtedy by mi niečo také ani len nenapadlo, nedokázala som si predstaviť, ako blízko môže byť radosť a smiech. Možno musí človek v živote skutočne najprv prejsť niečím otrasným, aby dokázal vnímať krásu. Možno čas naozaj dozrieva a my, keďže ho nevieme ovládať, len bezútešne čakáme, kedy konečne nadíde naša chvíľa. Tak ako po dlhej zime príde oslobodzujúca jar… Možno krásu objavíme po dni, možno po šiestich mesiacoch a možno nikdy. Lebo nám ten moment jednoducho pretečie pomedzi prsty… A možno sú všetky pokusy o jej nájdenie zbytočné, možno to má na svedomí osud, a preto je jedinečný deň pre mňa osudný. Som živá. Konečne.“

( s. 161 )

• Záver

Tanec pre Luciu Frey ukazuje mladú talentovanú autorku, ktorá sa vie vyhrať s myšlienkou i štruktúrou textu. Bezpochyby k tomu nasvedčuje dobrá štylizácia a čiastočne i spojenie textu s vybranou hudbou. Čitateľ nedostane naservírovanú romantiku a i keď sa k nej čiastočne blíži, realita je rýchlejšia a ukazuje, že ani tá najsilnejšia láska nemusí byť vždy tá najromantickejšia. Kniha obsahuje aj úvahové prvky, ktoré sú lepšie prepracované ako dejové pasáže. Z negatívnych vlastností knihy by som uviedla prelietavosť hrdinov a celkovo nezaujímavo vytvorené niektoré charaktery, iné by možno potrebovali i hlbšiu analýzu ( napr. rodičia hlavnej hrdinky ). Poprípade ešte sa pohrať s dejom, lebo tým záverom až tak autorka neprekvapila. ( aspoň mňa ) I fakt, že Lucia vyrastala vo Francúzsku a zbožňovala túto krajinu, tak tam toho Francúzska bolo minimálne. Škoda.

Celkovo však knihu hodnotím pozitívne najmä z pohľadu toho, že išlo o debut mladej autorky a je evidentné, že v písaní je doma. Mne však úplne nesadla už témou, dejom a čiastočne aj hrdinami, no verím, že sa v písaní, ktoré má vkusné, bude ešte napredovať. K jej knihe Láska a iné pobláznenia som sa ešte nedostala, no ak by som mala možnosť, tak určite už len z toho dôvodu, aby som videla, aký posun v jej textoch nastal.

Moje hodnotenie

3,5/5

Autor: Daniella Ferková

Názov diela: Tanec pre Luciu Frey ( 2015 )

Foto: dusazeny

Ak vyhľadávate takýto žáner, tak by vás mohla zaujať knižka Grafitové dievča.