Mlčanie Sirén – Adelaida García Morales
Vziať do rúk knihu Mlčanie Sirén, bolo vynikajúcim rozhodnutím a vlastne ani neviem ako sa vtedy na mňa v knižnici pozrela. Popravde to bola prvá literatúra španielskej kultúry, ktorá na mňa hneď urobila dobrý dojem. 126 strán pôsobí ako jednohubka, no nasýtená toľkými emóciami sa kniha ani nechcela čítať rýchlo.
Príbeh čitateľ vníma z pohľadu Márie, ktorá sa prisťahuje do dedinky, v ktorej by akoby zastal čas. Pôsobí veľmi zaostalo, strnulo a v porovnaní s moderným svetom sa nijako nevyvíja v technológiách smerom vpred. Jediný živý element tejto rozpadajúcej sa domoviny sú ženy. Hlavná hrdinka tak spoznáva Elsu a jej strhujúci príbeh lásky, ktorý fyzicky i psychicky berie život mladej žene.
Svet žien
Prvé, čo vás zaujme, je svet žien, do ktorého ste sa dostali. Autorka pracovala s malým množstvom postáv, na základe čoho sa zdá, že ich čitateľ pozná do hĺbky duše. Pri majstrovstve písma by som si tým však nebola istá…Každá z postáv sa prihovára čitateľovi svojou rečou, svojou povahou a svojim zmýšľaním. I keď je príbeh rozprávaný cez Máriu, oveľa viac informácií vie čitateľ o Else, o ktorej to celé i je. Okrem nej sa do pozornosti dostáva aj Matilda, akoby stará mať, ktorá sa snaží nad nimi držať ochranné ruky, no milotou zrovna neprekvitá.
Tajomno príbehu
Tajomno príbehu je to, čo mňa stále lákalo ponoriť sa ešte hlbšie do príbehu, tešiť sa na každú stranu a odkrývať dušu Elsy a jej život. I keď hneď od prvej strany sa vie, ako sa to skončí, nie je dôležitý samotný koniec, ale proces, ktorým sa k nemu dostali všetky postavy. Okolo Elsy a jej ľúbostného života je množstvo tajomstiev, záhad, niekedy aj „vecí na hlavu“, no to ma ešte viac držalo pri tých písmenkách, ktoré pomaly brali všetky živiny a postupne sa celá kniha schladla, pochmúrnela, aby mohlo byť dokonané dielo.
Pocit lásky je viac ako láska k jednému mužovi
Hlavná téma knihy nie je žiadne klišé, ako to býva pri romantických knihách. Tu sa na lásku budete pozerať úplne inak. Najviac sa o nej čitateľ dozvedá z listov a denníka Elsy, v k torom Elsa na prvý pohľad pôsobí ako niekto posadnutý neznámym človekom… Jedno je isté, Elsa mala so svojim umáraním sa v láske problémy, bola chorá a priviedlo ju to až k úplnému ochladnutiu voči vonkajšiemu svetu. Iskru v očiach mala len vtedy, ak našla nejakú spojitosť s Valdésom, nejakú malú nádej, ktorá by ich spojila. A Valdés? No to zistíte, ak siahnete po tejto knihe, ktorá predstavuje lásku ako cit, emóciu, niečo potrebné k životu, bez čoho umriete. Nemilovala osobu, milovala lásku. Zažijete možno až prehnanú lásku, šialenú lásku, nepochopiteľnú lásku, pri ktorej by ste len krútili hlavou, no i to je láska. Cit, ktorý mohol všetko zbúrať, no prišli aj momenty vychádzajúceho slnka, kedy symbolizoval radosť a chuť žiť. Je to láska, vďaka ktorej nezabudnete na túto knihu.
O autorke napísali:
,,Adelaida García Morales je významná prozaička s jedinečným vnútorným svetom a vycibreným štýlom.“ Diario 16
,,García Morales je viac ako iba dobrá spisovateľka.“ El País
Jedinečný svet, vycibrený štýl, s tým môžem jedine súhlasiť. Adelaida García Morales mala jednoznačne štýl, ktorý je odlišný od väčšiny spisovateľov. Vie zaujať, pohltiť a presvedčiť. Ak teda máte chuť na niečo zo svetovej románskej literatúry a hľadáte dielo, ktoré neobsahuje „otrepané“ témy, určite odporúčam Mlčanie Sirén.
,,Na druhý deň som chodila po Benátkach poznačená Tvojou láskou, ktorú si mi v tom sne opätoval. Mala som pocit, že to nebol spánok, ale prebudenie do záhadného citu, ktorý sa nemohol rozplynúť ani na dennom svetle. Už som nechcela zabudnúť. Milovala som Ťa naplno a teplo lásky ma hrialo počas nasledujúcich dní. Tvoj milovaný tieň sa vznášal nad celým mestom. A ak by som sa sem niekedy vrátila, Augustín, pripomenul by mi Ťa každý kút, každý most, kanál, kostol, či námestie, aj keď si žil ďaleko odo mňa a od vášne, čo ma spaľovala.“ ( str. 61-62 )
Autor: Adelaida García Morales
Názov diela: Mlčanie Sirén ( 2016 ), El silencio de las sirenas ( 1993 )
Foto: dusazeny
