Irvin D. Yalom – Láska a jej kat, Skutočné príbehy uznávaného psychiatra
Po knihách psychiatra Yaloma som začala pokukovať po tom, čo som si prečítala jeho autobiografiu. V rámci nej spomínal na množstvo prípadov a vždy tam bola aj vyznačená poznámka, z ktorej knihy daný prípad je. A tak sa mi do rúk dostala kniha Láska a jej kat. Už keď som si ju prelistovala, hneď som mala pred očami inú knihu iného lekára a to konkrétne titul: Muž, ktorý si mýlil manželku s klobúkom. Štýly rukopisov, akými obaja prezentujú svoje liečenia sú na rovnakej vlne a ponúkajú nazrieť do ambulancií bez zbytočných ťažkých termínov a teórií.
Láska a jej kat ponúka čitateľom okrem desiatich „pobytov“ na terapii, krátky úvod do danej problematiky a doslov, ako sa čítala kniha Yalomovi po dvadsiatich piatich rokoch. V oblasti psychiatrie mám ja asi také vedomosti, že som prišla len do kontaktu s knihami, ktoré o problematike písali, čo sa týka psychológie, tak tam mám absolvované semináre v rámci pedagogiky a to je všetko. Pritom sú to (aspoň pre mňa) veľmi zaujímavé oblasti na bádanie. Môžem povedať, že ma jednotlivé prípady pacientov hneď chytili, pretože boli písané ľudsky. Páčil sa mi aj samotný prístup, že lieky sa nestrkali hneď do pacienta. Mám totižto vedomosť, že v danej nemocnici, v danom meste….je to hneď prvé, čo urobia s pacientom, že ho nadopujú. To však odbieham od samotnej recenzie, i keď sa jej to čiastočne dotýka. Pretože, keď budete čítať knihu, tak budete buď v pozícii pacienta, alebo terapeuta. Každý prípad sa totižto dotýka čitateľa a vyvoláva v ňom rôzne pocity, nálady a aj zvedavosť, ako to napokon skončí. Nedá sa povedať, že by som bola len čisto divák, u mňa to dosiahlo, že som sa chcela, snažila vložiť do jednotlivých osudov a vrela vo mne túžba so zvedavosťou, ako by sa im dalo pomôcť. Ako sa vôbec dá v extrémnych prípadoch postupovať?
Vedel, že nežil život, aký naozaj chcel. Možno to ešte stále môže urobiť. Možno bol ešte stále čas, aby namaľoval svoj život nanovo na veľké čisté plátno. Začal otáčať kľučkami na tajných dverách, šepkať neznámej dcére, čudovať sa, kam odišli otcovia, ktorí zmizli.
Neodhadol však mieru. Zašiel oveľa ďalej, ako stačili jeho zásoby, a teraz na neho zo všetkých strán niečo útočilo: minulosť bola ponurá a nenavrátiteľná, budúcnosť sa zablokovala. Bolo príliš neskoro: jeho dom bol postavený, jeho test odovzdaný. Otvoril dokorán brány svojho vedomia, len preto, aby ho zaplavila úzkosť zo smrti.
Niekedy sa úzkosť zo smrti pre svoju univerzálnosť odmieta ako niečo triviálne. Napokon, kto z nás nepozná strach zo smrti? Predsa však: jedna vec je poznať smrť vo všeobecnosti, zaškrípať zubami a striasť sa jej raz, dvakrát, a niečo úplne iné je pochopiť svoju vlastnú smrť a zakúsiť ju hlboko vo svojom vlastnom bytí. Takéto povedomie smrti je strach, ktorý prichádza len zriedkavo, niekedy len raz alebo dvakrát za život – strach, ktorý teraz Marvin zažíval každučkú noc.
(str. 337-338)
Osobne mňa najväčšmi zaujali prípady: Láska a jej kat a Spriadač snov. V týchto dvoch prípadoch sa dalo cítiť všetko. Záujem o obe osoby, strach o ne, hľadanie pochopenia, bez/nádej, „hurikán“ a aj radosť. Niektoré príbehy ma nevtiahli tak, ako práve tieto dva. Prvý prípad bol pre mňa nepredstaviteľný. Nedokázala som racionálne pochopiť, ako to vôbec je možné a práve tým ma to o to väčšmi fascinovalo. Celá liečba, spletitosť uličiek, ktorými sa rovnako recipient ako Yalom dostával až k samotnému koreňu veci a napokon vyjadrenie tretej osoby, ktorá to podstate rozuzlila bolo napínavým čítaním a prežívaním deja, akoby som sa ocitla práve tam. Spriadač snov bol zas príbeh, ktorý na jednej strane niesol známky hrôzy, no samotný záver bol pre mňa asi najkrajší zo všetkých prípadov. Mohlo za to to, že ten životný príbeh je o mnohých sklamaniach, no aj o sile v partnerstve a snahe nezmeniť len seba. Ale tým, že sa mením ja, môže sa zmeniť aj okolie. A tu bola citeľná pomoc okolia (manželky), ktorá sa rozhodla ísť na púť zmien so svojim mužom a aj tým mu bola oporou v jeho traumatických ťažkostiach.
Vďaka autobiografii som vedela, že Yalom je nadšenec literatúry, a preto som nebola až tak prekvapená, ako niekto, kto je zakopaný pod hŕbou odborných kníh, dokáže preklenúť aj do beletristickej formy. Myslím si, že jeho rukopis je ľahko stráviteľný pre laikov a pre študentov odboru zas dopomáha pri teórii ako praktická ukážka. Pacienti, ktorí vystupujú v príbehoch sú pre čitateľa ľahko dosiahnuteľní, vie sa s nimi stotožniť, rovnako aj hádať… A práve tento aspekt dopomáha tomu, že Láska a jej kat je pre každého. Zachytáva otázky, ktoré môžu trápiť kohokoľvek, v jednotlivých príbehoch môžeme vidieť konkrétne osoby aj zo svojho života a samozrejme, že sa dostáva aj do našej hlavy. Láska a jej kat je kniha z ťažšieho prostredia, no je písaná ľahko a vždy príbeh jednotlivého života končí optimisticky, s nádejou do budúcnosti. Ak vás táto tematika zaujíma, tak by som na vašom mieste vôbec neváhala a hneď siahla po knihe. Je to literatúra, ktorá vám toho veľmi veľa dá (aj keď možno nesúhlasíte so všetkým, čo Yalom povie ) a jediné, čo vám vezme je trochu času.
Moje hodnotenie
5/5
Autor: Irvin D. Yalom
Názov: Láska a jej kat ( 2014 )
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Láska a jej kat, strany 337 – 338.
