Kto to bol? – Anton Srholec

0
205

Alena Čermáková – Anton Srholec

Biografia je pre mňa žáner, do ktorého sa viem hneď začítať. Páči sa mi vnoriť do cudzieho života, ktorý naozaj existoval a pokúsiť sa hľadieť na určité veci tak ako on. Momentálne ma ešte čaká doma dosť životopisných kníh, no jednou z nich, ktorú mám už dočítanú je kniha o Antonovi Srholcovi. Nie je síce písaná klasickým spôsobom, ale formou rozhovoru, no i tak dosť napovedá o živote tohto saleziána. Púšťala som sa do nej však už s určitými poznatkami, pretože  som o ňom už čítala a rovnako som čítala aj jeho Sviatočné pozdravy (Slovart, 2014).

Kto bol Anton Srholec? Možno vám to meno nič nevraví a preto aspoň v skratke predstavím tohto pána. Bol rímskokatolíckym kňazom, saleziánom, charitatívnym pracovníkom a zakladateľom resocializačného centra Resota. Vo svojom živote sa venoval najmä ľuďom na kraji spoločnosti – bezdomovcom, väzňom. Vedel sa však i zabávať a mal množstvo priateľov. Počas komunistického režimu strávil desať rokov v Jáchymove ako nevyhovujúca osoba pre daný režim. Venoval sa aj publicistike. Vydal knihy Každodenné zamyslenia, Svetlo z hlbín jáchymovských lágrov, Ako čerstvý chlieb, Sviatočné pozdravy. Za svoje celoživotné dielo ho ocenili viacerými vyznamenaniami napr.: Krištáľové krídlo, Biela vrana, cena Leopolda Kunschaka, Filantrop roka, Rád Ľudovíta Štúra II. triedy či Cena kardinála Königa.

Možno by som sa na túto knižku pozerala inak, keby som jednu biografiu už nečítala. Čítala som titul Anton Srholec – Bezdomovec z povolania. I tá bola robená formou rozhovorov a mnohé otázky smerovali rovnakým smerom ako u Aleny Čermákovej. Keď som ju dočítala, tak som mala pocit akoby som si dané informácie len osviežila, no neponúkla mi nové. Keby som však čítala len túto, tak by môj názor bol určite pozitívnejší. Prečo? Odpovede Antona Srholca vedú k zamysleniu sa čitateľa, prenášajú ho do minulosti, ale zároveň riešia aj problémy súčasnosti. Sú to témy, ktoré boli, sú a ešte nejaký čas určite budú aktuálne v našej spoločnosti. Nezachytávajú síce už obdobie od roku 2015, no to nič nemení na fakte, že nie sú hodnotné. Hovoria o slobode, o utrpení, o životnej ceste, ktorá sa kedykoľvek môže zvrtnúť, o rodine a najmä o láske, bez ktorej ako spoločnosť nemôžeme existovať. A samozrejme, keďže išlo o veriaceho človeka, tak aj o Bohu, o kresťanstve.

Anton Srholec

,,Sloboda musí byť zaslúžená, vyplatená aj tým, že aj ja niečo tvorím. Aj ja vytváram hodnoty. To sa nedá dosiahnuť násilím, ani peknými rečičkami, ale tým, že vytvárame na ľudí tlak, presviedčame ich, hľadáme tých najlepších a najschopnejších, ktorí sú ochotní nastúpiť na túto cestu. Je to jediná cesta, a tí, čo po tej ceste pôjdu, budú učiť aj ostatných. Dosiahnuť sa to dá iba kultúrou vzťahov, dobrotou, presviedčaním, a nie násilím alebo ignoranciou a zastieraním pravdy. Slobodu si jednak musíme ctiť a sami byť slobodní a tešiť sa, že okolo nás sú slobodní ľudia. Slobodu však treba aj chrániť, lebo je ohrozená.“ (99)

Hovorí sa, že opakovanie je matka múdrosti, no niekedy už to opakovanie môže liezť aj na nervy. To sa mi stalo v prípade tejto knižky, pretože niektoré vety boli len akoby CTRL + C – CTRL + V a nepochopila som, prečo tam autorka dva – trikrát niečo znova opakuje. Neviem, či malo ísť o zvýraznenie danej výpovede, alebo sa to neupravilo pri editovaní textu, každopádne to bolo zbytočné pre vnímavého recipienta, ktorý nečíta knihu len preletením očí. Čo sa však týka rozdeleniu textu na kapitoly, nemám čo vytknúť. Každá bola zameraná na jednotlivú tému a tej sa držala. Veľmi dobre bola spracovaná kniha ja po grafickej stránke. Dopĺňali ju fotografie zo života Antona Srholca, ktoré pomohli pri dotváraní života saleziána.

Celkovo bola kniha hodnotná, zaujímavá, pekne spracovaná, až na vytknuté opakovanie jednotlivých častí, no v porovnaní s „konkurenciou“ trochu zaostávala. Keby si mám vybrať, po ktorej by som teraz skôr siahla, tak by to bola Anton Srholec – Bezdomovec z povolania. Neznamená to však, že toto by mal byť nejaký brak! Dobré sú obe, ale jedna je lepšia :P. Ak vás nejakým spôsobom zaujal tento človek, tak sa viac môžete dozvedieť aj prostredníctvom archívu RTVS, Najväčší Slovák. Ak však dávate prednosť knihe, tak vám radím siahnuť buď po knihe pani Čermákovej, alebo pána Pištu Chrappu.

Na záver jeden výrok od Antona Srholca:  „V každom človeku je anjel, len ho treba objaviť.“

Moje hodnotenie

4/5

Autor: Alena Čermáková

Názov: Anton Srholec (2015)

Foto: dusazeny.sk

Ukážka je citová zo strany 99.

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu