Tessa Afsharová – Krajina mlčania
Krajina mlčania je kniha, ktorá vás zavedie do čias Ježiša Krista, k hlavnej hrdinke Elianne, ktorá počas svojho života zažíva duševnú i fyzickú bolesť. Jej vnútro je plné výčitiek, ktoré pramenia zo smrti jej malého bračeka, zatrpknutosti jej otca voči nej a napokon aj urážky, ktorú si vytrpel jej snúbenec. Vo svojom konaní sa však rozhoduje šľachetne, nikomu nechce ublížiť, no choroba, ktorá ju postihne ju izoluje. Prežíva samotu a bolesti, ktoré jej nevie žiaden doktor odstrániť. Vo svojom vnútri však nezostáva zatrpknutá. No jej viera pomaly chabne. Napokon prichádza k tomu, že prvoradá je čistota duše pred telom a začína s jej liečbou, ku ktorej potrebuje Božiu pomoc. Až keď je v poriadku duša, vtedy sa môže začať liečiť telo.
Do knižiek od Tessy Afsharovej som sa vždy púšťala rada. Mala nadomnou (nad čitateľom) takú moc, že ma hneď vtiahla do deja a čítanie som si maximálne užívala. V tomto prípade to nebolo také jednoznačné. Začiatok knihy ma nechytil tak, ako som si predom myslela a pritom začína zhurta, smťou 4ročného chlapca. Možno práve skutočnosť, že kniha začala depresívnejšie, bedákaním a výčitkami, ju trochu natiahlo v opisoch pocitov a samotný dej sa potom následne vliekol. Viac „akcie“ sa knihe ponúka vďaka práci, ktorú začala Elianna vykonávať v dielni svojho otca a dráma okolo jej snúbenca zas ponúka napätie v otázke citov. Nemožno knihe odoprieť, že sa pokúšala riešiť vážne vnútorné otázky, ktoré sa dotýkajú kohokoľvek. Hlavná hrdinka Elianna je typ ženy, ktorá sa musí starať o ostatných a na seba postupne zabúda. Zabúda sa šetriť, drie neustále v práci, pomaly chradne a svoj ľúbostný život, ktorý by mohla mať, tak toho sa zriekne, len aby uchránila toho, koho miluje. Sledovať jej kroky je smutné a čitateľ sa zamýšľa nad tým, že či vôbec existuje taký človek, ktorý by sa takto všetkého zriekal. Napokon jej nezostane nik z priateľov, rodičia umrú a má len jedinú sestru, s ktorou sa určitú dobu ani nesmie stretávať.
Práve časť, ktorá opisuje telesnú chorobu Elianny, čitateľovi odkrýva niečo aj zo zvykov, alebo života Židov. Pojednáva o nečistote ženy, ktorá sa ocitá v izolácii a nemôže sa stretávať so svojimi priateľmi a rodinou. Pre mňa tento aspekt knihy bol poučný/vzdelávací, lebo je pravda, že o určitých zvykoch judaizmu nemám veľa poznatkov. Každopádne si myslím, že to mali ženy veľmi kruté. Jednak vôbec to, čo si mysleli o určitých veciach teraz vyznieva až smiešne, no žiť v tom prostredí už také smiešne nebolo. Tu bolo vidieť určitú vytrvalosť a snahu uzdraviť sa, spojenú s množstvom sklamaní. A to sa mi veľmi páčilo, lebo aj keď nie vždy sa dá uzdraviť, no urobiť maximum pre to, aby to nebolo horšie si vyžaduje veľa sily a možno práve táto postava bude motiváciou pre tie čitateľky, ktoré sú už zdravotne unavené a v beznádeji.
„Odpusť.“ Musel byť rozčarovaný. Tak dlho čakal a teraz sa jeho želanie opäť nevyplní. Vytiahol ma z izby. ,,Ty za nič nemôžeš, Elianna. Je to sklamanie, nepopieram. Ale svet sa vždy nekrúti podľa našich želaní.“
„Ako môžeš byť taký… vyrovnaný? Prečo nekričíš od hnevu?“
„Viac sa modlím. Učím sa, že poslušnosť Bohu znamená neupierať zrak na vlastné túžby. Človek sa proste posúva krok za krokom na miesto, ktoré mu predurčil Pán. Môžeme byť unavení, zranení, skrúšení, ale na tom nezáleží. Jednoducho ideme tam, kam nás vedie Boh, až sa prestaneš sústreďovať na to, čo by si chcela ty sama. Je to škola trpezlivosti.“ (str. 122)
Samozrejme, že okrem motivácii v tom fyzickom liečení, tak prvoradé je v knihe liečenie duchovné. Kniha zobrazuje znovuuistenie v náboženskej rovine. Prinavrátenie sa k viere v Boha. Odpustenie tým, ktorí nejakým spôsobom ublížili, lebo to taktiež gniavi človeka hlboko vo vnútri a možno si toho ani nie je vedomý. Samotný záver knihy zobrazuje jednotlivé zázraky, ktoré vykonal Ježiš. Hlavná hrdinka ide v jeho sprievode, počúva ho a sama túži po tom, aby ju vyliečil z jej fyzickej choroby. Autorka svojmu čitateľovi chce poskytnúť skrze ňu takú istú nádej, aká bola jej dožičená.
Aký pokoj prichádza, keď sa odovzdáme Bohu! Aká úľava sa zmocní človeka, ktorý sa prestane vzpierať Stvoriteľovi, svetu a sebe! Ocitla som sa na dne, na konci so silami, no práve vtedy sa začala najdôležitejšia cesta môjho života. Aj ja, podobne ako Jób, zistím, že Pán nám vo svojom milosrdenstve všetko vynahradí. (str. 205)
Moje konečné pocity po prečítaný boli trochu sklamané. Tým nechcem povedať, že ma kniha a jej príbeh neupútal. Bolo to veľmi príjemné čítanie, malo to svoju hlbokú myšlienku a myslím si, že mnohým ľuďom môže táto kniha pomôcť. Pre mňa tam však boli časti, ktoré sa akoby vliekli. Hlavná hrdinka bola vyskladaná ako „martýrka“, čo mi nie vždy vyhovovalo a vadilo mi na nej, že všetko v sebe dusí nasilu. Chápem, že to bol zrejme aj cieľ autorky, aby bola taká, no mne to ako čitateľovi nesadlo. No a aj ten záver bol taký, že vedeli ste, čo sa asi stane… Čiže som zostala po prečítaní v pomykove. Jednoznačne myšlienka a téma knihy boli pekne spracované. Malo to svoju hodnotu, splnilo to cieľ evanjelizovania a duchovného povzbudenia. Boli tam však aj časti (ako tá hrdinka a pomalší rozbeh), čo mne nesadli tak, ako som u Afsharovej zvyknutá. Ničím ma neprekvapila, čo mi bolo ľúto a preto sa mi Krajina mlčania od nej aj najmenej páčila. Odporúčam ju najmä tým čitateľom, ktorí uprednostňujú pokojný dej a je pre nich dôležité najmä posolstvo knihy. No a vďaka tomu posolstvu dávam knihe také hodnotenie, aké vidíte. Pretože je tam veľa krásnych myšlienok, ktoré môžu niekoho povzbudiť v jeho živote, pomôcť mu. Od autorky vám skôr odporúčam napríklad titul Perla v piesku.
Moje hodnotenie
4/5
Autor: Tessa Afsharová
Názov: Krajina mlčania (2017)
Foto a text: dusazeny.sk
Úryvok je citovaný z knihy Krajina mlčania, strany: 122, 205
