knižný súhrn – jún

0
180

Prečítané knihy za jún:

1. Tara Lynn Masihová – Moje skutočné meno je Hanna, 5/5 (recenzia)
2. Paolo Cognetti – Niekedy netreba zdolať vrchol, 4.5/5 (IG minirecenzia)
3. Martin Kukučín – Mladé letá, 4.5/5 (čítam klasiku)
4. Peter Seewald – Svetlo sveta, 4.5/5
5. Eva Martinovičová – Na sociálnej sieti, 2.5/5 (IG minirecenzia)
6. Elena Ferrante – Zraňujúca láska, 5/5 (recenzia)
7. Lucy Maud Mongomeryová – Osudný omyl, 4/5 (čítam klasiku)
8. Patrícia Kiráľová – Láska po arabsky, 0.5/5 (IG minirecenzia)
9. Tracy Anne Warrenová – Jediný bozk, 4/5 (recenzia)
10. Ján Pavol II. – Evangelium vitae, 4.5/5
11. Sophie Kinsella – Hľadá sa Audrey, 4/5 (IG minirecenzia)
12. Francine Riversová – Posledný pojedač hriechov, 4/5 (recenzia)
13. Artur Domoslawski – Vylúčení, 4.5/5

NAJHORŠIA KNIHA

NAJLEPŠIE KNIHY

View this post on Instagram

Martin Kukučín – Mladé letá Čo mi dala táto kniha: V prvom rade ju vnímam trošku inak ako tituly, ktoré som od autora už čítala. Môže za to najmä prostredie, do ktorého situoval svojich knižných hrdinov. Bolo to veľmi zaujímavé zažiť školské časy v inom storočí. Ale aj vnímanie učiteľa v inom storočí! Príbeh čitateľ sleduje prostredníctvom mužských protagonistov, ktorí zažívajú svoje prvé zamilovanie sa, ale aj škriepky v priateľstve. Je tam zakomponovaný pekný náhľad do vnútra postáv – Ferka a Miška. Autor dáva priestor recipientovi, aby dobre spoznal jeho hrdinov, nielen po vonkajšej stránke, ale i po duševnej. Postavy sa tak pred čitateľom otvárajú a dá sa s nimi vytvoriť vzťah. Keďže kniha pojednáva tému lásky, tak tam nechýba ani žena. Práve do nej sa obaja zamilujú, obaja majú svoje predstavy, no ani jednému z nich sa nedarí získať jej srdce. Kto teda očakáva, že knižka mu predostrie pekný romantický príbeh, tak je na omyle. Na druhú stranu je tu zobrazené zaláskovanie, ktorým si skoro každý prešiel a je to preto aj viac uveriteľné. Veď nie každé páči sa skončí ľúbostným vzťahom. Okrem tejto dejovej linky Kukučín jemne podstrkáva aj spoločenské témy. Pozerá sa na rovnosť/nerovnosť jednotlivých spoločenských stavov, vypichuje aj jednotlivé práce a samotné možnosti štúdia. Je tu vykreslený i vzťah rodičov s deťmi, ktorý v tom čase dával právo rodičom rozhodovať o smerovaní ich potomka. Veľmi veľa zaujímavých podnetov mi dala táto knižka a nad mnohými som sa aj pozastavila a porovnala ich so súčasnosťou, najmä, čo sa týka vzťahov. Ľahké čítanie, ktoré sa nehrá na niečo, ale zobrazuje realistické pohnútky protagonistov, veľa načrtnutých tém, ktoré sú podnetné pre recipienta, ale aj príjemný oddych. To všetko pre mňa predstavuje kniha Mladé letá. . . #dnescitam #dnesctu #mladeleta #martinkukucin #klasika #slovenskaklasika #cocitat #literatura #books #bookstagram #skbookstagram #classicbooks #literature #picture #bookoftheday #photooftheday #tea #flower

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

View this post on Instagram

Paolo Cognetti – Niekedy netreba zdolať vrchol Na knihu Niekedy netreba zdolať vrchol som sa veľmi tešila. V podstate som si ju kúpila hneď, ako som mala možnosť a aj k čítaniu som sa dostala dosť rýchlo. Je to tenučká knižka, no vedela som, že napriek hrúbke, bude mať čo ponúknuť. A určite nie málo. Od autora som čítala Osem hôr a ten titul si ma absolútne získal. Preto som sa bez strachu, s o to väčším očakávaním pustila aj do ďalšej knižky autora, ktorá sa odohráva v prírode, v horách. ■ Kniha v sebe skrýva neuveriteľné množstvo pekných, podnetných a veru aj dôležitých myšlienok a otázok. Predstavuje určité zrkadlo konzumnej spoločnosti a popritom ukazuje úplne iný život, na aký nie je typický Slovák zvyknutý. Čitateľ sa ocitá v Nepále a spolu s autorom zdoláva pekné 5000covky. Zároveň sleduje život vôkol seba, prírodu, domácich, iných turistov a celkovo je vnorený do odlišnej kultúry a mentality. To na ňom zanecháva veľmi príjemný pocit, pretože autor svojím textom sa vnára do živého vnútra recipienta a budí v ňom túžby, ktoré má i on. Predostiera mu krásy, ktoré prešli jeho očami a my ako čitatelia ich vidíme vďaka jemu písmu. Napokon sám autor kladie správne otázky, ktoré môžu trápiť nejedného jednotlivca na našej planéte. No žiaľ, odpovede nikto nemá zaručené. A aj keď si ich vieme predstaviť, tak z toho obrazu je človeku zle a radšej sa niekam v mysli zahrabú. ■ Cognettiho text má gráciu, má obrazotvornosť, má chuť, má silu, má ľudskosť. Nie každému autorovi sa podarí očariť čitateľa a zároveň mu podať toto všetko ako na tácke. Čítať Niekedy netreba zdolať vrchol ponúka zážitok z putovania, no nielen toho vonkajšieho. Ponúka tiež nazrieť do studnice filozofických úvah a spoznávať krásy a tajnosti hôr, ktoré človeku zostanú navždy uzavreté. A to všetko v pokojnom tempe, aby každé jazero, každý vrch, každá rastlina či zviera a taktiež každý človek, mal v tomto diele osobitné miesto – osobitú hodnotu. ■ Čítať túto knihu je príjemnou čitateľskou prechádzkou, no predsalen ma Osem hôr od autora poznačilo viac. #dnescitam #dnesctu #paolocognetti #odeon #books #bookstagram #read #reading #skbookstagram #booknerd #bookaholic #bookblogger #cocitat

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

View this post on Instagram

Zraňujúca láska ❤ Začítať sa do tejto knihy bolo úplne jednoduché. Mňa si získavala každou ďalšou stranou a preto mi ten príbeh prebehol veľmi rýchlo, i keď som to naťahovala do troch dní. Priznám sa, že som si anotáciu vôbec pred čítaním nepozrela. Preto som samotný príbeh brala ako jedno prekvapenie za druhým. Bola to zmes drámy s detektívnymi vsuvkami, popritom deprimujúca spoveď a zároveň hľadanie skutočnej minulosti. Veľmi zaujímavé čítanie, podnetné a i keď niekedy tvrdé. ❤ Štýl autorky je tiež veľmi svojský a zapamätateľný. Niekedy som mala pocit, že počas čítania padám do temnoty, do drsnosti sveta, ktorý mne je inak dosť vzdialený. Užívala som si to ako pozorovateľ, no určite by som si to nechcela prežiť. Rodinná dráma u Ferrante je napínavá, drastická a dotýka sa citlivých miest všetkých čitateľov. Veľmi pozitívnym aspektom bola samotná záhadnosť smrti a určité detektívne aspekty. Priznám sa, že to som od tejto autorky nečakala a preto ma to možno aj tak viac zasiahlo. Samotné vyvrcholenie príbehu môže niekomu prísť nedokončené…no mne to takto úplne vyhovovalo, pretože to tajomstvo celého príbehu potrebuje zostať zachované. Tematika je veľmi osobná pri hlavných postavách (čo môže byť v reály akákoľvek rodinná bunka) a tak, ako u nich zostávajú nezodpovedané otázky, tak to je veľakrát aj v skutočnosti, v dnešnej dobe. Niektoré chúlostivé veci zostávajú naveky pochované. Ferrante sa podarilo práve pochované veci vytiahnuť, zasiahnuť nimi recipienta a opäť schovať do vnútorného sveta jednotlivca. ❤ celú recenziu nájdete na blogu ❤ #dnescitam #dnesctu #dnescitaminaque #zranujucalaska #elenaferrante #cocitat #citaniejesexy #luckynaarmada #books #bookstagram #skbookstagram #booklover #booknerd #read #readissexy #igbook #bookgirl #bookshelves #bookblogger #book

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

View this post on Instagram

Tracy Anne Warrenová – Jediný bozk Jediný bozk bola kniha, do ktorej som sa pustila s tým, že bude mimo mojej čitateľskej komfortnej zóny a tým pádom mi vôbec nemusí sadnúť. Ide o romantiku so šteklivejšími scénami odohrávajúcu sa  v 19. storočí. Preto je to literatúra najmä pre romantičky a čitateľky historickejších kníh. Recipient sa v tomto príbehu spoznáva s nevrlým lordom Cadom Byronom a so sirotou Meg Amberleyovou. Tá sa počas jednej ukrutnej fujavici ocitne v jeho príbytku, kde čaká na lepšie počasie, aby mohla pokračovať v ceste za svojou rodinou. Keďže však jedna utáraná osoba vie zničiť povesť Meg, tak lord príde s návrhom na falošné zásnuby, aby zostala uchránená a zároveň jej dá možnosť zúčastniť sa plesovej sezóny, kde si môže nájsť manžela. Nie však všetko ide úplne podľa prvotných predstáv protagonistov a rozprúdi sa okolo nich vášeň. Okrem tejto dejovej linky však môžete sledovať aj boj za spravodlivosť a vyrovnávanie sa s tieňmi minulosti. Jediný bozk je celkom príjemnou jednohubkou, pri ktorej si viete dobre oddýchnuť, ak máte radi tematiku a žáner takýchto kníh. Mne sa čítala celkom rýchlo, dej ma chytil i keď to nebolo niečo úplne vau. Zaplnilo to však správne čas. Čo ma na nej tak najviac uchvátilo alebo naopak sklamalo? To si môžete prečítať v článku na blogu. . . . #dnescitam #dnesctu #jedinybozk #romantika #recenzia #knihy #ctenijesexy #slovenka #knihomolka #bookstagram #skbookstagram #romantic #books #booklover #booknerd #bookaholic #read #readingtime #readissexy #love #woman #girl #slovakwoman #dnesnosim #dnesvyzeram #dnesmilujem

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

View this post on Instagram

Francine Riversová – Posledný pojedač hriechov „Pojedač hriechov bol osobou, ktorej platili peniazmi alebo jedlom za to, že vzala na seba morálne prehrešky zosnulého a ich dôsledky v posmrtnom živote. Pojedači hriechov sa bežne vyskytovali na začiatku 19. storočia v Anglicku, v nížinatej časti Škótska a vo walesko-anglickom pohraničí. Tento zvyk priniesli do Ameriky imigranti, ktorí ho naďalej udržiavali v odľahlých oblastiach Apalačských vrchov. Tento román je fiktívnym príbehom jednej takejto osoby.“ (úvod)  Po tejto knihe som siahla najmä kvôli mene autorky. Od nej som nejaké knižky už čítala. Niektoré sa mi páčili, niektoré už o niečo menej, no zakaždým to bola v niečom prínosná literatúra. To môžem povedať aj o knihe Posledný pojedač hriechov. Príbeh sledujete pohľadom malého dievčaťa, ktoré zažíva ukrutnú bolesť vo svojom srdci. Cadi Forbesová si vyčíta smrť svojej malej sestričky, zažíva citové odstrčenie od svojej matky, ako aj krivé pohľady ostatných obyvateľov končiarov Apalačských vrchov. Desaťročné dieťa sa s týmto všetkým veľmi ťažko vie vyrovnať a preto ju myšlienky ženú až k najkrajnejšiemu a najdesivejšiemu rozhodnutiu. Napokon sa však rozhodne pre iné riešenie svojej ťažoby. Dúfa, že pokoj na duši jej prinesie pojedač hriechov. Ten schádza z hôr len vtedy, keď niekto zomrie a nikto sa nesmie pozrieť do jeho tváre. Cadi je však odvážna a aj veľmi zúfalá. Rozhodne sa ho nájsť a poprosiť ho o to, aby z nej zmyl jej hriech. Cadi sa vydáva na dobrodružstvo, ktoré zmení jej celú osobu. . . Celú recenziu na tento podnetný titul si môžete prečítať na blogu. 🙂 . #dnescitam #dnesctu #francineriversova #poslednypojedachriechov #cocitat #kumran #krestanskaliteratura #books #bookstagram #skbookstagram #booklover #booknerd #christianliterature #bookblogger #read #readingtime

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

 

 

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu