knižný súhrn – júl

0
112

Prečítané knihy počas júla:

1. Sebastian Fitzek – Terapia, 4.5/5 (IG minirecenzia)
2. Soňa Bulbeck – Tajomstvo závoja, 4.5/5 (IG minirecenzia)
3. Katie Kitamura – Rozchod, 3/5 (recenzia)
4. Olivier Bourdeaut – Čakanie na Bojanglesa, 5/5 (IG minirecenzia)
5. Franciner Riversová – Dielo majstra, 5/5 (recenzia )
6. Tamira Berger – Dotyk smrti, 3/5 (IG minirecenzia)
7. Julia Waltonová – Slová načmárané na stenách, 1/5 – pribudne recenzia
8. Dani Pettreyová – Studený výstrel, 4/5 (recenzia)
9. Soňa Baniarová – Zúfalá v Bangkoku, 2.5/5 (IG minirecenzia)

Najhoršia kniha:

Najlepšia kniha:

View this post on Instagram

Dani Pettreyová – Studený výstrel Dani Pettrey nie je pre mňa úplne neznáme meno. Ešte predtým, ako som čítala tento titul, tak mojimi rukami prešli i ďalšie 3, konkrétne zo série Aljašská odvaha. Práve skúsenosť s týmito knihami ma naviedla k tomu, aby som sa opäť vrátila k tejto autorke. Tak sa mi do rúk dostal Studený výstrel. Kniha, ktorá síce nie je veľmi vábivá svojím zovňajškom, no príbeh v nej je zaujímavý a môže nadchnúť nejedného čitateľa. Hlavnými protagonistami príbehu sú strážnik Griffin McCray a forenzná atropologička Finley Scottová. Griffin pri jednej z obhliadok stráženého pozemku natrafí na dvoch vandalov, ktorí hľadajú bohatstvo v hrobe mŕtveho vojaka. Keď sa však Griffin pozrie lepšie, zistí, že pozostatky nemôžu patriť dávno mŕtvemu nebožtíkovi. V hrobe je však pochovaný niekto oveľa kratšie. Na pomoc je privolaná Finley, aby obhliadla telo. Nečakaný nález spojí niekedy najlepších priateľov, aby vyriešili dávno zakopaný prípad. Okrem samotnej kriminálnej zápletky sa uzatvára aj jeden z osobných príbehov, ktorý zapríčinil zatrpknutosť a hnev. Treba odvahu a vytrvalosť, aby sa našiel vrah zabitej ženy a lásku, aby človek našiel pokoj sám v sebe. Pred Griffinom a Finley stoja nočné more minulosti, no môžu sa stať i tými súčasnými. Čo som už o Pettrey vedela bolo to, že jej hrdinovia vždy pracujú ako tím a že vždy tá postava prejde určitou premenou. Inak to nebolo ani v tomto prípade. Pri oboch hlavných hrdinoch prichádzalo k zmenám a postupne sa čitateľovi dávkovali ich životy. Samozrejme, že sa to nezaobišlo bez určitej dramatickosti, ktorá recipienta držala viac v strehu. Samotné postavy boli sympatické, čo mi však už nebolo tak sympatické boli určité náznaky a načrtnuté témy, ktoré sa nikomu nechcelo dopovedať. Keď je to jeden-dvakrát tak je to v poriadku, no tu to bolo zbytočne množené. Čitateľ sa dočká romantickej linky, ktorá je milá a nijako to nekazí detektívnu knihu, práve naopak, príbeh je potom viac osobnejší a môže aj zaujať niekoho, kto vyslovene nečíta detektívky. Preto si v nej isto niečo nájdu aj romantickejšie duše. (Celú recenziu nájdete na blogu.) #dnescitam #dnesctu #danipettrey #studenyvystrel #books #bookstagram #read

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

View this post on Instagram

Soňa Baniarová – Zúfala v Bangkoku Po knižke Zúfalá v Bangkoku som siahla, lebo ma zaujalo prostredie a že je to podľa skutočnosti. Autorka vťahuje čitateľa do jej príbehu vďaka vízii, ktorú chce naplniť v Thajsku. Schudnúť, cvičiť jógu, učiť sa angličtinu a meditovať. Popri tom zobrazuje krajinu rôznych chutí. Je to zaujímavé čítanie, no niečo tomu chýba. Samotná motivácia, prečo ísť do Thajska je pre mňa divná. Ale každý človek je iný. Závisí to od toho, aký je jednotlivec. Ja nemám problém meditovať i na Slovensku a nemusím ísť k Budhovi 😀 ale zas tiež nemám depresie a som pozitívny typ človeka. Čiže úplný rozdiel od ženy, ktorú spoznáte v tejto knihe. Napriek tomu, že určitým spôsobom čitateľ spoznáva krajinu, tak to nie je úplne cestopisné. Všetko mi to prišlo také nedokončené a narýchlo. A popravde, vôbec ma nezaujímalo koľkokrát protagonistku prehnalo z ich jedla a že jej nechutila ryža. Čakala som viac zaujímavostí a skúseností, ktoré jej dala táto časť Zeme. Čo sa autorke podarilo pekne vykresliť boli najmä vzťahy. Zobrazila mnoho ľudí, Thajčanov, ktorí boli ochotní nezištne pomôcť a mali dobré srdce. (Myslím, že i v tomto aspekte by bola ochotná autorka skritizovať Slovensko, no úprimne, zas je to o osobnej skúsenosti.) Štýl textu neohúri, no pre niekoho, kto hľadá veľmi jednoduchý štýl a najmä rýchle čítanie, tak by mu mohol sadnúť. Je to knižka, ktorá sa presne hodí aj na leto. Samotná myšlienka či posolstvo knihy napokon je mierne „pošramotené“ tým, že meditácia napokon nebude to, čo si pred čítaním človek myslel. Stanú sa tam určité okolnosti, ktoré prekvapia. A možno práve to dáva iný pohľad na celý tento náučný výlet do krajiny pokoja. Bol vôbec potrebný (podľa mňa vôbec, ale to bol môj pohľad už od prvých strán) a čo človek skutočne potrebuje, aby upokojil svoje vnútro? Nestotožnila som sa s autorkou, no napriek tomu ma jej cesta „za šťastím“ zaujímala a nebola som voči nej ľahostajná. Ukázala mi aspoň časť Thajska a najmä svoj pohľad  na život a na svet. Táto knižka je veľmi úprimná, nič nezakrýva a nezaberie vám ani veľa času. U mňa trošku sklamanie, ale zas nemala som veľké očakávania a našli sa v nej veci, čo ma aj potešili. #bookstagram

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

View this post on Instagram

Olivier Bourdeaut – Čakanie na Bojanglesa Čakanie na Bojanglesa bola pre mňa kniha, ktorá ma zaujala svojou zvláštnou obálkou, ako aj názvom, ktorý mi nič nevravel. Videla som pred sebou tajomstvo, ktoré ma lákalo (a ešte k tomu výhodná kúpa – 1euro). Treba však hneď povedať, že tá kniha má omnoho väčšiu hodnotu! Autor má však taký svojský a zapamätateľný štýl, že vám buď sadne, alebo sa s ním budete trápiť. Ja som sa do knižky pustila bez toho, aby som si prečítala anotáciu a preto pre mňa bola každá stránka prekvapením. Príbeh je rozprávaný synom, ktorý zoznamuje čitateľa so svojím detstvom a hovorí aj o svojich rodičoch. Je to zmes myšlienok a spomienok pospájaných do jedného súvislého rozprávania. Toto rozprávanie sa pretkáva aj so zápiskami otca, ktorý vždy veľa písal, no nič mu nevydali. Tak sa vytvára obraz zaujímavej rodiny, ktorá pozastaví rozum nejednému čitateľovi. To, čo však pôsobí ako zábava a radovánky, to v sebe skrýva oveľa ťažšie a ničivejšie tiene. Rozprávač zachádza do bolestivých udalostí, ktoré zasiahli jeho vnútro a iskierky šťastia sa zmenili na tápanie v tme. Táto kratučká knižka zmätie recipienta vďaka svojej šialenosti a pritom vážnosti. Práve to je pre mňa aspekt, ktorým si ma získala. V podstate som bola na ňu nalepená už od prvej strany, lebo autor sa mi dostal do hlavy. Vedel si ma získať svojimi hrdinami, ktorí sú absolútne nevšední. Nedalo sa predom očakávať ich konanie a najmä dôvody ich konania. I keď nešlo o žiadny psychotriler, tak práve určité rysy knižky „potmehútsky“ navádzali i k tomuto žánru (i keď veľmi okrajovo). Je to kniha, pri ktorej sa čitateľ pri jednotlivých statiach zastaví, premýšľa a napokon aj záver knihy stojí za zamyslenie. Je to titul, ktorý môže dať čitateľovi oveľa viac ako príjemný čas s knihou, len treba byť naň prichystaný. Preto to možno nie je ani kniha pre každého a určite nie pre tých, ktorí si potrpia na komerčných tituloch. (Celú recenziu nájdete na blogu.) . . #dnescitam #dnesctu #cocitat #cakanienabojanglesa #olivierbourdeaut #books #bookstagram #skbookstagram #booklover #booknerd #bookaholic #bookblogger #read #reading #bookoftheday #readissexy #bookphotography #odeon

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

View this post on Instagram

Katie Kitamura – Rozchod Knižka Rozchod ma zaujala svojou tajomnosťou a vážnosťou témy, ktorú ponúka. Preto som si napokon aj tento titul kúpila a na dovolenke pri šume mora sa do neho pustila. Či sa mi čítala dobre a že či ma napokon presvedčila o svojej kvalite si môžte prečítať práve v tejto recenzii. Rozprávačkou príbehu je žena, ktorá nejaký čas žije odlúčene od svojho manžela Christophera. V podstate ani nevie, kde sa nachádza a čo robí. V jeden deň jej však zavolá svokra, ktorá ju pošle, aby hľadala svojho manžela, pretože jej nedvíha telefón. Ona však nevie, že manželský pár si už prešiel rozchodom. Tak sa hlavná protagonistka ocitá v Grécku, v luxusnom hoteli v okolí ničoho. Spolu s misou nájsť manžela, ho chce hneď informovať o žiadosti o rozvod. Dochádza k nazretiu do vlastného vnútra, k analyzovaniu vzťahu, ktorý mali manželia, ako aj k rozkladaniu všetkých krívd, ktorých sa večný sukničkár dopúšťal. Pred čitateľa sa predostiera priepasť, ktorá stojí medzi dvoma ľuďmi. Christophera sa však nedarí nájsť a možno sa nikdy nenájdu ani odpovede na zamlčané otázky. . „Šarm nie je univerzálny, túžba je často neopätovaná, zbiera sa a hromadí na nesprávnych miestach a postupne sa stáva toxickou.“ (str. 72)  . Celú recenziu si môžete prečítať na blogu. . #dnescitam #dnesctu #inaque #rozchod #katiekitamura #beletria #books #bookstagram #skbookstagram #booklover #booknerd #bookaholic #bookgirl #bookoftheday #read #readingtime @inaque.sk . #coffee #coffeetime #flower

A post shared by Slávka (@dusa.zeny) on

 

ZANECHAŤ ODPOVEĎ

Zadajte svoj komentár!
Zadajte svoje meno tu