Milí čitatelia, vybrala som pre vás tri úryvky z útlej knižôčky od Bruna Ferrera – A kvety jednoducho kvitnú. Verím tomu, že vás možno nadchnú, donútia sa zamyslieť, alebo prilákajú k čítaniu samotnej knihy.
Zamrznuté jazierko
Raz sa dvaja malí kamaráti korčuľovali na zamrznutom jazierku. Bol sychravý a chladný večer, no chlapci sa bezstarostne zabávali. Zrazu sa však ľad prelomil a studená voda pohltila jedného z nich. Rybník nebol hlboký, ale voda takmer hneď začala znovu zamŕzať. Druhý chlapec sa ponáhľal k brehu, zodvihol ten najväčší kameň, aký našiel, a utekal k miestu, kde zmizol jeho kamarát. Z celej sily začal rozbíjať ľad. Tĺkol a tĺkol kameňom, až sa mu podarilo chytiť ruku malého priateľa a pomohol mu vyliezť z vody… Keď prišli záchranári a videli, čo sa stalo, ohromení sa spytovali: „Ako to urobil? Tento ľad je hrubý a pevný. Ako ho mohol rozbiť týmto kameňom a tými malými rúčkami?“ V tej chvíli sa objavil starec, ktorý riekol: „Ja viem, ako to dokázal.“ „Ako?“ pýtali sa. Starček odvetil: „Nemal za sebou nikoho, komu by mohol povedať, že to nedokáže…“
Máme v sebe ohromnú silu, no stačí len málo, aby sme na to zabudli.
Otázka
Istý slávny filozof sa deň čo deň trápil hľadaním zmyslu života. Riešeniu tejto záhady venoval najlepšie roky svojho života a štúdia. Radil sa s najmúdrejšími ľuďmi, no na svoju otázku nenašiel uspokojujúcu odpoveď. Raz večer v záhrade pri svojom dome potlačil tieto myšlienky do úzadia a vzal do náručia svoju päťročnú dcérku, ktorá sa veselo hrala. „Srdiečko, povedz, prečo žiješ?“ Dievčatko mu s úsmevom odvetilo: „Lebo ťa ľúbim, tatinko.“
Mali by sme hlásať úžasnú zvesť: Život patrí všetkým, je darovaný zdarma, a ponúknutý s láskou. Je to základný dar: je to láska, ktorá presahuje každého, ktorá presahuje život.
Anjel
Abrahám bol veľmi starý. Raz večer, keď zapadalo slnko, sedel pred stanom, aby sa trochu nadýchal čerstvého vzduchu. Zrazu v diaľke, v zrkadlení vzduchu zbadal, že sa k nemu blíži anjel. Abrahámovi už oči veľmi neslúžili, ale takmer hneď si uvedomil, že to k nemu prichádza anjel smrti. „Pán s tebou, priateľ,“ povedal anjel. Abrahám mu nevrlo odvrkol: „Anjel smrti, už si niekedy počul o priateľovi, ktorý by si želal smrť priateľa?“ Anjel sa usmial: „A ty si už niekedy počul, že by sa milovaná bytosť nechcela pripojiť k tomu, koho miluje?“ Abrahám povedal: „Anjel smrti, vezmi ma so sebou!“
Keď som sa narodil, všetci okolo mňa boli šťastní a usmievali sa.
Len ja som plakal.
Keď som zomrel, všetci okolo mňa boli smutní a plakali.
Len ja som bol šťastný a usmieval som sa.
