Indiánsky život – Dotknúť sa zeme (Indiánsky pohľad na vlastné bytie)

Doknúť sa zeme (Indiánsky pohľad na vlastné bytie)  – T.C. McLuhanová

Knižná publikácia Doknúť sa zeme je hneď zaujímavá už svojim zovňajškom. Ten dobre slúži k tomu, aby na prvý pohľad zaujal a nádejný čitateľ si knihu poobzeral. Takým spôsobom som sa k nej dostala aj ja. Bohužiaľ alebo v tomto prípade našťastie, obal ma zaviedol o pár storočí nazad, aby som videla kolonizáciu Ameriky z pohľadu jej domorodcov, ktorí kvôli Európanom prišli o svoj pôvodný spôsob života.

Kniha obsahuje prejavy Indiánov z obdobia príchodu Európanov do Ameriky a následného vytvárania rezervácií. Tieto prejavy sú rozdelené do štyroch častí, pričom každá z nich mení náladu a postupne smeruje ku koncu, o ktorom vieme ako skončil pre týchto domorodcov. Okrem „politických“ nezhodách medzi červenou a bielou rasou, sa tu objavia aj ich rituály a uctievanie prírody.

Historická stránka knihy

Z dejepisu vieme o objavení Ameriky a dačo aj o Indiánoch. Ich životu a zmene životného štýlu po príchode Európanov sa už však žiadna z učebníc nevenuje. O to viac zaujímavejšie a podstatnejšie informácie sa dá získať z tejto publikácie. Treba však upozorniť, že ide o jednostranné informácie, a teda len zo strany Indiánov. Prejavy, ktoré sa týkajú zmeny pôdy, proti ktorým Indiáni bojovali, pretože nechceli byť deportovaní na iné územia, sú aj z rôznych stretnutí s bielymi. I keď táto kniha má historické prvky : pomenovania kmeňov Indiánov, pomenovania území, presne určené udalosti, stále je v nich cítiť i subjektívne emócie. V mnohých z týchto prejavov cítiť hnev a následnú neschopnosť veriť Európanovi. Nájdu sa však aj takí, ktorí mali vieru, že raz sa všetko urovná.

Ich spôsob života

Prínosom pre mňa z tejto knihy bolo aj spoznanie pohľadu na život z inej kultúry….to ako vnímali každý deň, prírodu a jej dary, ktoré dáva človeku, rituály, ktoré mali pre nich význam a celkový spôsob života v spojení s prírodou. Ich začlenenie do škôl a prác malo za dôsledok, že začali byť chorí a necítili sa komfortne. Pre nich nemalo význam čítať z knihy, ale čítať z prírody, ktorá im dávala všetko na to, aby mohli šťastne žiť. Ich spôsob viery bol iný, ako máme mi, ale určite precítený. Pre niekoho, kto žije v 21. storočí sú isté veci nepredstaviteľné a v súčasnosti aj nereálne. No z hľadiska sledovateľa by bolo pekné, keby i pri čítaní tejto knihy si niektorí ľudia povedali, že treba byť vďačný za život a všetko, čo máme z prírody a namiesto toho, aby sme ju ďalej ničili, sa k nej správala ako práve tí Indiáni.

Chamtivosť

Koľko vecí by sa nestalo, keby sa v ľudskej slabosti neobjavovala chamtivosť…Chamtivosť ako vlastnosť sa v knihe Dotknúť sa zeme vyskytuje veľakrát. Či už chceme alebo nechceme, v dejinách sa objavila mnohokrát a je medzi nami stále. Indiáni na ňu doplatili, pretože keby Európania neboli tak chamtiví a nenárokovali by si na územia, dejiny by vyzerali zrejme inak. Čiže je to ďalší aspekt v tejto knihe, ktorý zdvíha varovný prst a ukazuje túto nepeknú stránku človeka.

Mínus

Kniha má veľa plusov, čo vyplýva aj z textu, ktorý ste doteraz čítali. Pre mňa sa tu objavili len dva malé mínusy. Prvým je, že dané situácie sú vykreslené len z jednej strany. Čiže je trochu znížená objektivita. Nič to však nemení na tom, že emócie v texte sú vysoko vierohodné. Druhým mínusom je, že niekedy som mala pocit, že dané témy sa opakujú dosť „násilne“ a text je ich nahustený, čo sa potom čítalo nepríjemnejšie.

,,Každý rok sú bieli votrelci čoraz nenásytnejší, neznesiteľnejší, panovačnejší utláčatelia. Našim údelom je núdza a útlak. Nie sme azda okrádaní deň čo deň o tú trochu slobody, čo nám zostala z dávnych čias? Ak sa všetky kmene jednomyseľne nezjednotia, aby ustrážili snahy a chamtivosť bielych, čoskoro nás rozdelených a nejednotných porazia a vyženú z našej rodnej zeme, roztrúsia nás ako jesenné lístie vo vetre.

Tecumseh, náčelník Šónióv,

v prejave z roku 1812 “ (s. 73)

Záver

Kniha Dotknúť sa zeme poskytuje svojim čitateľom hlbší náhľad do života Indiánov, do ich zvykov a tradícií ako aj do prejavov nespokojnosti voči Európanom. Ponúka emocionálne prejavy tohto domorodého kmeňu, ktoré sú vyjadrené vierohodne a čitateľ prežíva ich smútok autenticky s nimi. Vďaka tomu sa kniha stáva nielen nejakým historickým záznamom, ale aj emotívnym prejavom o živote, kultúre a vzťahoch medzi červenou a bielou rasou. Avšak štruktúrovanosť textu nasýtená danými problematikami, ktoré sa niekedy nasilu tlačia( i keď by nemuseli ), sťažuje plynulosť čítania.

Moje hodnotenie

4,5/5