Charlotte Perkins Gilman – Žltá tapeta
Žltá tapeta je hororová poviedka, ktorú mi poskytli z vydavateľstva Zabudnuté knihy a úplne trafili do mojich čitateľských požiadaviek a „chúťok“. Mňa to vtiahlo, bavilo ma to a určite by som toho chcela ešte viac čítať. Poviedka zobrazuje 19. storočie, ktoré bolo ešte experimentálne pri liečbe psychicky chorých pacientov. Autorka si zvolila hororový žáner, čiže tam bol strach, tajomno a aj psycho. V podstate je Žltá tapeta dosť minimalistická. Nachádzame sa v jednom dome, kde poznáme len jednu izbu, kde sa práve nachádza žltá tapeta. Čo sa na nej nachádza, alebo koho väzní? Pred čitateľa sa predostiera znepokojivý obraz. Je tento obraz však skutočný? Čo je reálne a čo len predstava mysle?
Prostredie ma úplne pohltilo, ako aj hlavná protagonistka. Na čitateľa maximálne vplýva atmosféra poviedky, ako aj spôsob, akým sa autorka dostáva krôčik po krôčiku až do recipientovej hlavy. Boli momenty, kedy mi moje racio hovorilo, že všetko sú to len preludy, no autorkin štýl a jej hrdinka, ma dokázali presvedčiť o niečom inom… Bolo to fantastické!
Zdalo sa mi, že vyblednutá postava, ktorú som rozoznala za vzorom, trasie zvislými vzormi, ako by sa chcela oslobodiť z väzenia. (str. 9)
Táto poviedka pre mňa predstavu nielen oddych pri dobrom čítaní, ale aj nazretie do duše a mysle chorého človeka. Aj keď je to len pár stránok, tak čitateľovi sa predsalen odkrýva dosť z hrdinky, na to, aby k nej začal niečo cítiť. U niekoho to môže byť empatia, u iného sympatia, poprípade nejaká iná emócia. Mne bola blízka, i keď neviem charakterizovať, že čím. A vďaka tomuto vzťahu, som si obľúbila celý príbeh. Môžem povedať, že ku mne prehovoril a presvedčil ma.
Žltú tapetu odporúčam každému čitateľovi, ktorý má rád niečo tajomnejšie a rád siahne aj po starších kúskoch svetovej klasiky. Nebojí sa nazrieť do 19. storočia a do mysle chorého človeka a spoločnosti, ktorá sa hľadá v liečení. Pre mňa to bola téma ako vyšitá a v minulom mesiaci sa v mojom rebríčku prečítaných kníh prebojovala do TOP 3. Určite vám ju odporúčam, pretože má čo ponúknuť a čím prekvapiť. Je to hodnotná poviedka a viete si ju kúpiť za veľmi nízku cenu v porovnaní s tým, akú cennosť môže predstavovať pre čitateľa.
Celá ich bezočivosť, drzosť a nekonečnosť ma ženie k zúrivosti. Hore, dolu a po bokoch – všade naokolo sú všetky tie hrozné oči bez viečok, ktoré sa nikdy nezatvoria. Na jednom mieste šírka tapety nesedí a oči idú hore a dole pozdĺž celej šírky, a jedno je vyššie ako druhé. Nikdy predtým som nevidela, aby sa neživá vec, tak odporne tvárila. (str5)
e-knihu mi ponúkol prekladateľ I. Čonka, za čo veľmi pekne ďakujem 🙂
e-knihu Žltá tapeta si môžete kúpiť TU
Instagramové minirecenzie sú moje kratulinké názory na niektoré knižky, ktoré ste mohli zahliadnuť na instagramovom účte dusa.zeny .
[…] Divá Bára 3/5 (čítam klasiku) 3. Julie Klassenová – Slúžka z Fairbourne Hall 5/5 ( IG minirecenzia ) 4. Kurt Vonnegut – Bitúnok č. 5 1/5 (čítam klasiku) 5. Peter Furtado – Dejiny […]
Hmm, musí to byť skutočne veľmi zaujímavá a prepracovaná poviedka, kúsok umenia len na 19.stranách, znie to skvelo! Ďakujem za tip na čítanie a máš krásne fotky 😉
Vidím, že si čítala aj Slúžku z Fairbourne Hallu, mňa táto kniha už tak dlho čaká na poličke, ech, ale dúfam, že tento rok sa už k nej dostanem. Klassenová je pre mňa taká záhadná spisovateľka, raz ma jej knihy bavia, inokedy pri nich zaspávam 😀 Tak som zvedavá, ako to bude s týmto titulom…
Maj sa krásne!♥
Práve na Slúžku… píšem recenziu. Vieš čo… aj ja som pri jednej z jej kníh zaspávala a doteraz ju nemám dočítanú (je to už ten rok, dva, tri.. „/). Ja musím mať trocha na to aj v tom momente náladu, aby ma to úplne chytilo.
A čo sa týka Žltej tapety, tak mňa si úplne získala a to ani nie som úplne poviedkový čitateľ.
Ďakujem za pochvalu.
Aj ty sa maj pekne 🙂